Ach :)  najprv čo je vlastne reliéf :)

Ak urobíš dielko na ktoré sa dá pozerať z každej strany... čiže je trojrozmerné, je to socha... soška teda v našich malých rozmeroch. Reliéf je dielo ktoré je niečo medzi sochou a nakresleným obrázkom. Je to v podstate obraz, z ktorého veci mierne vystupujú a celkovo budia dojem že krajina, domček či postava je skutočná, trojrozmerná. Najlepším príkladom sú obrázky na minciach.

Ten Bratislavský hrad pôsobí akoby celý vystupoval z povrchu mince do priestoru. Najvyššia veža v strede sa nám javí že je najbližšie a a dve krajné akoby boli vzdialenejšie a tá najspodnejšia vežička, ktorú si si asi ani nikdy nevšimol... počkám kým ju nájdeš :D ...tak tá sa zdá že je úplne najbližšie. Pri tom je to celé iba ilúzia. Ak sa na mincu pozrieš od boku zistíš že všetky vežičky aj so znakom a nápisom sú rovnako vysoko... že ustupuje len to čo je okolo nich a v konečnom celku to budí dojem hlbokého priestoru. 

Také niečo si vyskúšame. Možno zistíš že vec, ktorá pôsobí ťažko, je v skutočnosti celkom ľahká... ale samozrejme je to práca pre šikovné prsty aaa predovšetkým trpezlivú hlavu.

Čo k tomu potrebujeme... no v prvom rade plastelínu, sádru (bielu!!!), hocijakú tvrdú podložku, obyčajný kuchynský nožík, čím menší teda aby sa ti dobre držal. S dvadsaťpäť centimetrovou šabľou by sa ti veľmi ťažko robili detaily. Ďalej možno nejaká malá lyžička, určite špendlík, ceruzu, výkres, nádobku na rozmiešanie sádry a dôležitá vec... prekreslenú alebo, čo v tomto prípade uľahčí prácu, vytlačenú predlohu, ktorú ideš robiť. 

Ak máme výkres už nalepený na podložke, potrebuješ si naň ceruzou načrtnúť aký veľký reliéf budeš robiť... v podstate len obkreslíš kraje predlohy.

Potrebuješ vytvoriť platničku s presným rozmerom obrázku, ktorý ideš vyrezávať. Nemusí byť veľmi hrubá... najviac 3-4mm. Dôležité je aby plocha bola čo najrovnejšia. Je to plastelína... jasné že to pôjde :) 

To čo je na predlohe teraz treba čo najjednoduchšie a najpresnejšie preniesť na platničku... teraz budeme trochu podvádzať :) jednoducho si to tam skopčíme. 

Predloha je na tenkom papieri takže prepichnúť ju špendlíkom nebude žiadny problém. Ten nám poslúži ako pauzák. 

Samotný špendlík je ale malý na držanie v prstoch a tak si ho môžeš prilepiť páskou o... dajmetomu ceruzu.

To čo potrebuješ urobiť je čo najdôkladnejšie "predierkovať" všetko dôležité z predlohy na povrch plastelíny.

...a keď je všetko tam kde má byť, môže sa operovať :) Najlepšie je držať nožík tak, akoby to bola farbička či pero. Netreba ale zabúdať na to že na rozdiel od farbičky s nožíkom sa môžeme dopracovať aj k úrazu. Pracujeme s rozvahou a opatrne. 

To čo potrebuješ urobiť je... vybrať z reliéfu plastelínu čo tam netreba a nechať tam tú ktorú tam treba... :D teraz som ti asi veľmi neporadil...

tak postupne :) :) :)

Najprv potrebuješ urobiť pozadie tak, aby bolo zrejmé že je ďalej. Jednoducho musí byť na obrázku hlbšie. Nie ale celé!!! Okolo postavy urobíš jemný zárez a potom vyberáš plastelínu preč tak, aby bola postava vyššie ako okolie. Vyberáš tu ale do stratena. Pri kraji obrázku je už znovu tak vysoko ako postava ale keďže to stúpa plynulo, oko diváka má pocit že celé pozadie je hlbšie. 

Celkom zaujimavo pôsobí, keď má povrch pozadia nejakú štruktúru, inú od postavy. Ja som na to použil opak lyžičky :)

Teraz tá ťažšia vec...samotná postava. Tiež si treba jemne nožíkom obtiahnuť všetky "vybodkované" čiary a rovnako aj tu platí, že musíme postupne vybrať z celej postavy tie časti, ktoré by mali byť hlbšie. Treba dobre zvažovať... Je bližšie koleno alebo hrudník, je bližšie brada alebo hrdlo, je vzdialenejšia noha alebo kimono.  Dôležité je že tu už nemusíš všetko len vyrezávať...vyberať. Niektoré miesta sú tak malé, že ich nožíkom stačí vtlačiť a zrazu sú v pozadí. 

Keď je všetko vyrezané, ďalším krokom je, že postupne začneš tie ostré hrany zaobľovať. V podstate už popri tom môžeš robiť ďalšiu vec... dávať veciam ich štruktúru... povrch. Pár ťahmi zrazu vzniknú vlasy, či záhyby na kimone. Tvár tiež nieje až taká ťažká ako sa zdá. Stačí si uvedomiť  že oči sú v jemnej priehlbine a nos vytŕča do priestoru. Ja viem... ľahko sa to povie ale naozaj stačí za nosom a pod ním jemne vtlačiť plastelínu dnu a... dajmetomu opakom lyžičky vtlačiť miesta kde majú byť oči. Potom už len stačí jemným ťahom čiarknúť ústa a oči a... tadá :) A možno to nevýjde hneď :) možno si to treba len vyskúšať.

Pri prstoch platí to isté. Je to o trpezlivosti. Pokiaľ boli bodky na správnom mieste, pokiaľ boli čiary nožíkom na správnom mieste a máme správne povtláčané čo má byť hlbšie, potom už len stačí zaobliť hrany a prsty sú ako od Michelangela :) a keby aj neboli, svet sa nezrúti :) 

Dielo je hotové. Všimni si že to čo spredu pôsobí ako priestor, pri pohľade od boku priestorom nieje. 

Pre nás ale ešte robota neskončila :) Vec z plastelíny by sa časom poškodila... zničila. Čo keby to bolo z niečoho iného... z hliny, ktorú môžeme vypiecť alebo z kovu... dajmetomu z CÍNU :) 

Dôležité info :) kto sa bojí že by si obrázok pokazil, nasledovnú vec urobíme spolu v zuške keď sa znovu zídeme. Len si ho treba dobre uschovať aby sa nám časom nepokazil sám :) 

Tu má svoje miesto sádra. Potrebujeme z nášho obrázku (z pozitívu) odliať negatív, čiže opak obrázku. Okolo obrázku urobíš z plastelíny priehradku, tak aby vedľa obrázku bolo tak 1cm miesto a rozmiešaš si sádru.

Je veľmi dôležité že najprv treba celý obrázok jemne natrieť aby sme zo všetkých škuliniek vyhnali bublinky.

...nuž a potom to úúúple celé zaliať :) 

Keď je sádra tvrdá, obrázok sa z nej vyberie a máme to čo potrebujeme :) Tadáá NEGATÍV :) ...

A teraz prečo vlastne tá sádra. Máme negatív a v podstate nám stačí do neho natlačiť hrnčiarsku hlinu či keraplast a po vybratí máme obrázok ktorý vydrží veky. Ale je tu aj iná možnosť. Keď pominú starosti dnešných dní z vašich negatívov vyrobíme formy na odlievanie z cínu a tvoje dielko bude cínové.  :) :) :) 

Veľa šťastia a hlavne véééééľa trpezlivosti pri tvorbe :) :) :)  skúšaš si práve novú vec.