Od polovice devätnásteho storočia sa postupne začalo rodiť nové umenie. Impresionisti a ich nasledovníci, Postimresionisti maľovali svoje maľby plné fantazijných farieb, architekti sa vracali k Antike, Gotike či Baroku a popri tom tu začalo vznikať niečo nové... iné. To už nebola doba, kedy jedno umenie vystriedalo to nasledujúce ako pred tým v dejinách. Zrazu tu vedľa seba fungovalo viacero ciest k umeniu ale aj estetike ako takej. Secesia postupne ovládla celý svet. Svoj vrchol zažila okolo roku 1900 a pretrvávala v podstate ešte ďalších 30 rokov.

Secesia... najprv že čo to vlastne je...

Celosvetovo sa postupne pre toto nové umenie ustálil pojem SECESIA no zároveň malo v rôznych krajinách rôzne pomenovania. V Rakúsku a tým pádom aj u nás vzniklo pomenovanie SEZESSION, ale napríklad v Nemecku tento nový prúd umenia nazvali JUGENDSTIL (mladý štýl) vo Francúzsku ART NOUVEAU (nové umenie) a v krajinách kde hovorili anglicky sa ustálilo pomenovanie MODERN STYLE (moderný štýl). Keď si tie prapodivné slovíčka vygúgliš, uvidíš čo je Secesia.

Veľmi dôležité je že Secesia ako umelecký smer sa viac než na maľbu a sochu zameriaval na obyčajný bežný život. Áno vznikali úžasné maliarske a sochárske diela výnimočných umelcov, no Secesia bola predovšetkým o umení, ktoré nás obklopuje v každodennosti. Od kľučky na dverách, kohútikov na vani... dokonca žehlička či šijací stroj SINGER...

to všetko získalo novú estetiku. Bolo to umenie, ktoré obklopovalo človeka nielen v galérii niekde vo Viedni ale predovšetkým u neho doma... v kuchyni, kúpeľni či vo výťahu.

Bola to doba v ktorej ako už isto vieš technika napredovala neuveriteľnou rýchlosťou. Všetok ten pokrok ale potreboval nabrať nejaký pekný vzhľad... taký, ktorý by človeku bol príjemný, v ktorom by sa aj človek žijúci v bytovke miliónového mesta cítil príjemne. Nuž... nebolo veľmi o čom. Bolo zrejmé že človeku v tom zmetku pokroku predovšetkým chýbala príroda. V druhom rade bolo to, že človek cítil potrebu obklopiť sa vecami ktoré vyrobil „človek“ …ktoré niesú len odliatky z fabriky. Nové umenie našlo odpoveď v pohľade k prírode. Na veciach bežnej potreby sa zrazu ocitli rastlinné ornamenty, zábradlie na schodisku bolo zrazu akoby vyrastené z podlahy, plné lístkov a výhonkov a vôbec... celý svet ovládli ornamenty ktoré človek odpozoroval z prírody.

Je to ináč aj trochu paradox. V dobe, kedy bol zrazu človek obklopený železom a betónom viac než kedykoľvek pred tým, začal zo železa a betónu vytvárať práve najviac vecí, ktoré pred tým videl v prírode.

Architektúra

Najprv si tu skočíme do architektúry aaaa teda rovno do tej najväčšej vôbec. Prvé mrakodrapy v New Yorku boli postavené práve v duchu tohto nového umenia. Bol to zlatý vek mrakodrapov no z tých všetkých určite treba spomenúť CHRYSLER BUILDING. Postavený bol v štýle ART DECO, ktorý bol v rokoch 1920-1939 akýmsi nasledovníkom Secesie.

V podstate predzvesťou secesie je aj známa Eiffelova veža v Paríži, ktorú dokončili v roku 1889.

V poodstate mala byť oslavou storočnice od veľkej francúzskej revolúcie ale predovšetkým sa Paríž potreboval blisnúť na svetovej výstave ktorá tu onen rok bola. Eiffelovka bola hlavne ukážkou obrovských možností aké ľudstvu otvárali moderné technológie a čo je ešte dôležité, nikto si vtedy nemyslel že tam aj ostane a už vôbec nik netišil že tam ostane navždy. Treba povedať že napriek svojej unikátnosti, výške ale aj kráse línií mala aj veľa odporcov. Jeden známy básnik sa napríklad počas onej výstavy vyjadril že „Veľmi rád chodím do reštaurácie na poschodí Eiffelovej veže... je to jediné miesto v celom Paríži odkiaľ ju určite neuvidím“

Pôvodne ju vlastne mali podľa plánov v roku 1909 zbúrať. Zachránil ju fakt, že vďaka svojej neuveriteľnej výške bola super miestom na osadenie bezdrôtovej telegrafie a tak sa spolu so záujmom nadšencov podarilo Eiffelovku zachrániť a tá je dodnes symbolom Paríža... Ak sa povie Paríž, napadne ti Eiffelovka... ak sa povie Eiffelovka, napadne ti Paríž. Staviteľ GUSTAV EIFFEL (1832-1923) by bol myslím spokojný :) 

Úplným géniom v secesnej architektúre bol ANTONIO GAUDI (1852-1926) ktorý mal také nápady akoby ani nebol z tejto planéty. Jeho domy akoby vyrástli uprostred ulice z kachličky zaliatej krhličkou zázračnej vody.

V roku 1883 prevzal stavbu Bercelonského chrámu SAGRADA FAMILIA a projekt naplánoval ako Neogotický. Samotný chrám ale nieje napodobeninou gotických chrámov ako v prípade iných stavieb z tých čias. Znovu k tomu pristúpil tak fantazijne akoby študoval architektúru u mimozemšťanov.

Nááááááš MODRÝ KOSTOLÍK Sv. Alžbety v Bratislave je taký náš slovenský secesný unikát. Áno stavali sa aj na Slovensku budovy v duchu Secesie, no tento kostolík medzi nimi vyniká. Dokončený bol v roku 1913. 

Umenie pre bežný život

To už nebolo o tom že baroková dáma na barokovom obraze mala barokové čaty, v ruke barokovú šperkovnicu a jej slúžka mala vo svojej izbietke obyčajné predmety ničím nepripomínajúce slovo umenie. Všetky predmety bežného života mali v secesii aspoň niečo čo ich robilo peknými. Hrebene, zrkadlá, hodinky... v podstate sa vo veľkom mohli vyrobiť lacnejšie a tak si ich mohol dovoliť aj obyčajný človek a tento obyčajný človek to aj chcel. Chcel byť obklopený niečim pekným.

Ak si vygúgliš meno LOUIS MAJORELLE uvidíš čo znamená slovo SECESIA v nábytku. Možno budeš mať chvíľu pocit že to pripomína Barok a jeho prečačkanosť. To by ale bolo naozaj len na veľmi prvý pohľad. V secesii veľmi záležalo na tom aby z ornamentov bolo cítiť prírodu.

Majstri štetca

Secesia bola predovšetkým o umení pre „bežný život“ o predmetoch, ktoré človek každodenne používal, no v obrovskej miere zasiahla aj maľbu. Možnosť tlače otvorila ďalšiu cestu šírenia umenia a v tomto svete sa napríklad ocitol výtvarník ALFONZ MUCHA ((1860-0939) Počas svojho pôsobenia v Paríži sa preslávil hlavne tvorbou divadelných plagátov ale aj tvorbou reklamných pútačov. V podstate to bol priekopník v REKLAME. Plagát, či iná reklama zrazu už neboli len strohým odovzdaním informácie o podujatí, či tovare. Zrazu to bolo umelecké dielo, ktoré bolo ozdobou ulíc.

Z čias kedy pôsobil doma v Čechách je jeho najvýznamnejším dielom zostava obrovských obrazov pod názvom „SLOVANSKÁ EPOPEJ“ v ktorej sa venoval hlavným udalostiam dejín nás Slovanov. Pre porovnanie... predstav si že každý z týchto obrazov je veľký ako dvojposchodový dom.

Rovnako sú celosvetovo veľmi známe aj peniaze, ktoré v roku 1918 navrhol pre novovzniknuté Československo.

MAX ŠVABINSKÝ (1873-1962) bol rovnako výnimočným maliarom a rovnako u nás v Československu platili peniaze, ktoré v duchu secesie navrhol.

Táto stokoruna z 30rokov napríklad v roku 2000 získala titul najkrajšej bankovky sveta v dvadsiatom storočí.  

Dva dni by som ešte písal keby som chcel spomenúť všetkých významných machrov Secesie. Trošku to ale zostručníme... Jednoznačne treba spomenúť a aj o polnoci poznať rakúskeho maliara menom GUSTAV KLIMT (1862-1918) ktorý do svojich obrazov vložil toľko farieb a detailov že sa až nevojdú do očí.