Ako to s Kubizmom začalo...

V podstate to na počiatku celé spískali Pablo Picasso a Georges Braque počas svojich štúdií v Paríži niekde okolo roku 1907.  Pre oboch bola veľkou inšpiráciou tvorba Paula Cézanna a podobne ako u Expresionistov tvorba domorodých kmeňov z Afriky.

Cézanne bol predstaviteľom iného smeru, no veľmi ich zaujal svojim netradičným pohľadom na realitu a perspektívu.

Najprv tvorili nezávisle od seba no už za krátky čas sa spojili, a keďže k sebe postupne pritiahli mnoho ďalších umelcov, vytvorili veľkú SKUPINU.

Podobne ako iné nové umelecké cesty aj Kubizmus získal pomenovanie nie od autorov ale od kritikov.  Ak si spomínaš tak na konci Románskeho obdobia, keď prišla tá nová móda lomených oblúkov, nazvali to odporcovia že je to také „Gotické“ (podľa barbarského kmeňa Gótov) . Keď prišla v 17.storočí v Taliansku tá móda veľkej zdobnosti a krivých tvarov, nazvali to kritici   „Barocco“ (krivá perla)... v podstate  že „pekné ale nanič“. Keď v polovici 19.storočia skupina okolo Moneta vystavila svoje diela v Paríži, nazvali ich posmešne „Pocitisti“ (Impresionisti) a keď pár rokov na to ukázali svoje práce autori okolo Henriho Matissa, rovnako zožali od kritikov že ich práce sú „Šelmistické“ (Fauvizmus)... Nuž a tak máme Gotiku, Barok, Impresionistov a Fauvistov...

Podobne to bolo aj v roku 1908, keď kritik umenia Louis Vauxcelles nazval vystavené diela „BIZARRERIES CUBIQUES“ (KOCKATÉ  PODIVNOSTI)

Tadááááá a bol na svete KUBIZMUS J J J

Čo sú KUBIZMUS a FUTURIZMUS

Predstav si že sa stretnú Impresionista, Expresionista, Fauvista, Realista, Kubista a Futurista že sa vyberú spolu na tvorivý výlet... Normálka že pohár vína v kaviarničke na Mont Martri, stojan pod pazuchou, a hajde ideme maľovať za mesto.

Stoja na lúke a pred nimi stojí fabrika s vysokým komínom. Impresionista by to rozmaľoval v duchu Moneta a komín by sa možno poeticky strácal v hmle alebo minimálne v jemnom opare, a mal by z toho určite nádherný pocit (Impresion).. Fauvista by to zabil výraznou (šelmistickou) oranžovou, Expresionista by ho štikol troma strmými (V čiarami no a maliar Realistik by to namaľoval ...no ...„akoby fotka“ ... na Balogu sa zvykne hovoriť že „bisťu, to ti je ako živô“

A teraz prichádzajú naši dvaja kamoši Kubista a Futurista.

Keď maľuje Kubista, pozerá sa na svet úplne ináč než ostatní ľudia. Realitu ktorú vidí, rozloží na plátne na tie najzákladnejšie tvary ako kruh, štvorec či linka. Zároveň ponúkne divákovi na jednom plátne ááááá na jednom mieste viac pohľadov na ten istý predmet vďaka čomu má divák pocit že predmet je deformovaný. Maliar Kubista teda nemaľoval len to čo videl ale hlavne to čo vedel. Ak maľoval dievčinu od boku (Z PROFILU) videl síce len jedno jej oko, no zároveň vedel že ich má dve... nuž a tak jej ich namaľoval obe na jednu stranu.

Kubista teda stojí na tej lúke a kuká na komín... Keďže komín je vysoký, maliar nijako nemôže vidieť, že hore je otvor a keďže nie je kominár ani nikdy nemohol vidieť pohľad zhora do továrenského komína. Maliar Kubista ale nie je blbý a že tam tá diera je, jednoducho VIE.  Maliar Kubista teda vezme štetec a na plátne sa po chvíli ocitne komín z pohľadu zdola, tak ako ho vidí, no zároveň ho akoby natočí smerom k divákovi tak, aby tam ten kruhový otvor bol. Keby rebrík na komíne bol otočený tak, že ho zo svojho pohľadu nevidí, aj tak ho tam dá, pretože jednoducho vie že tam je, aaa ak by vedel že je postavený z tehál, dal by tam na plátno možno aj tie aj keby boli zakryté omietkou.

MALIAR KUBISTA NEMAĽUJE TO ČO VIDÍ NA PREDMETE ALE TO, ČO O PREDMETE VIE.

A ešte je tu jeden borec J Maliar Futurista. Futurizmus ako výtvarný smer sa začal postupne rodiť už okolo roku 1910.  Veľmi blízki boli Futuristom Expresionisti a rovnako aj autori Kubizmu a  Abstrakcie. Svetoznámi sa stali predovšetkým talianski Futuristi no počiatky by sa možno dali nájsť už u francúzskych kubistov.  Marcel Duchamp namaľoval obraz „ŽENA ZOSTUPUJÚCA PO SCHODOCH“ a išiel na to fakt že PREMYSLENE.

Keby tú slečnu maľoval maliar Realistik, tak by ju zachytil presne tak ako vyzerá.  LEEEEEENŽE!!! Kto dokáže, že naozaj zostupovala po tých schodoch? A zostupovala teda vôbec? Ak by ju predsa maľoval podľa skutočnosti, musela by mu tá modelka na tom mieste stáť... STÁŤ! J Nie zostupovať po schodoch. Nemohol by v žiadnom prípade nazvať obraz „ŽENA ZOSTUPUJÚCA PO SCHODOCH“ Lenže tento výmyselník Marcel Duchamp to vyhútal geniálne. Na jednom plátne vidíš súčasne všetky polohy ruky, nohy či hrudníka a hlavy dievčiny, ktorá teraz už FAKT  zostupuje po tých schodoch. Zachytil tak nielen ju, ale aj krátky časový úsek v ktorom dievčina prešla o pár schodov nižšie. GENIÁLNE J

FUTURISTI TEDA NEMAĽOVALI LEN TO ČO VIDELI, ALE AJ TO ČO VEDELI O POHYBE TOHO, NA ČO SA POZERAJÚ. SNAŽILI SA ZACHYTIŤ POHYB.

Vráťme sa ale k nášmu maliarovi Futuristovi čo sa vybral s kamošmi za mesto... Stojí pred tým komínom a v ruke drží štetec. On ale nevidí len komín ale aj všetko to čo sa POHYBUJE okolo. Vidí oblaky, ktoré tiahnu oblohou, vidí vlak prichádzajúci do areálu a možno stromy tancujúce vo vetre. Možno by sa na svojom obraze zameral na komín ako nemenný a stály prvok v prostredí ktoré je celé v pohybe. Možno by namaľoval to ako okolo komína odchádzajú mraky, možno pohyb tých stromov alebo fázy prichádzania vlaku keďže pre Futuristov bola obzvlášť veľkou inšpiráciou RÝCHLOSŤ a moderná technika, ktorá človeku umožňovala rýchly pohyb. A možno, ak by mal zmysel pre čierny humor, by ten komín namaľoval ako raz bude pekne padať a dal by to v nejakých piatich fázach podobne ako Duchamp svoju slečnu. Pôsobilo by to trošku ako vejár, no aj menej pozorné oko diváka by našlo padajúci komín od momentu kedy ešte stál až po moment, kedy už bol „napadrť“.  

Práve si môžeš dať s niekým dištančne fájf,  že vieš čo je Kubizmus a Futurizmus J

Obdobia Kubizmu

Všetko sa vyvíja a tak aj ten náš Kubizmus prešiel dlhú cestu. Neskorší umenovedci ho rozdelili nasledovne:

1.-PREKUBIZMUS (1906-1909)  Picasso a Braque objavujú princípy Kubizmu –Používajú všetky farby a inšpirovaní sú aj inými smermi.

2.-ANALYTICKÝ KUBIZMUS  (1909-1912) maľovali odtieňmi sivej a hnedej. Predmet je rozložený na mnoho častí. Je zložený z geometrických tvarov.

3.-SYNTETICKÝ KUBIZMUS (1912-1914) sa o niečo viac podobá abstrakcii. Predmet je zložený z línií a plôch. Stále si frčia na odtieňoch hnedej a sivej. Maliari začínajú experimentovať s kolážou

4.-ORFIZMUS bol smer ktorý takmer úplne opustil reálny svet. Už nezobrazoval skutočnosť predmetov ale iba akýsi farebný zážitok svetla. V starovekom Grécku pred 2800 rokmi by sme našli pod týmto pomenovaním náboženský smer založený na predstave večnej blaženosti na druhom svete. Pre starovekého Gréka bol totiž svet záhrobia ponurý a tmavý, kde sa ľudská duša postupne stratí v šere večného smútku zabudnutia,  naproti čomu starovekí grécki Orfisti verili že je to práve naopak miesto večného svetla a nekonečného šťastia. ORFIZMUS AKO UMELECKÝ SMER sa venoval zážitku z farby, jej rytmu a svetelnosti. Snažili sa o to aby dielo malo vlastnosti podobné hudbe. Najvýznamnejší výtvarník tu bol ROBERT DELAUNAY.

5.-NESKORÉ OBDOBIE ...Po roku 1923 akoby sa znovu Kubizmus vrátil ku komunikácii s inými druhmi moderného umenia. Tým pádom sa začal deliť na veľké množstvo vetiev. V podstate doslova každý výtvarník si tu vytvoril svoj vlastný vesmír... Svoj vlastný Kubizmus. Napríklad Surrealizmom (neboj, o ňom bude ďalšia kapitolka) bol inšpirovaný IMAGINATÍVNY KUBIZMUS.

No a Kubizmus ako smer bol svojim spôsobom v rôznych podobách prítomný a stále živý ešte celé desaťročia. Napríklad taký Pablo si svoje veľkolepé diela Picassil ešte v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.

MACHRI  KUBIZMU

PABLO PICESSO (1881-1973) Sa stal doslova značkou Kubizmu a aj človek čo u umení nevie totálka zhola nič, toto meno pozná.

Jeden z jeho najslávnejších obrazov sa vola GUERNICA. 

...Trocha dejepisu: V roku 1937 Nacisti pri leteckom útoku zbombardovali španielsku dedinku Guernica. Udalosť bola celosvetovo veľkým šokom no svet akoby nechcel zasiahnuť.   Picasso v tom roku namaľoval tento obraz ako výkrik... aby si ľudstvo uvedomilo nielen túto udalosť ale aj fakt nezmyselnosti vojny. V podstate celý život bol odporcom vojen a mimochodom páve jeho nápadom bola slávna HOLUBICA MIERU  ako symbol mieru a zavrhnutia všetkých vojen.  Inšpiroval sa Biblickým príbehom o potope sveta, kde holubica priniesla Noemovi olivovú ratolesť (konárik z olivy teda) ako správu od Boha, že to zlé čo sa stalo končí.

Aaaaaaaa čo je dôležité, svoje nápady realizoval aj v soche.

GEORGES BRAQUE (1882-1963) ako už iste vieš bol s Pablom Picassom pri zrode Kubizmu.

ROBERT  DELAUNAY (1885-1941) ako už vieš, prešiel od kubizmu (prvý obrázok) k vlastnému umeleckému smeru menom ORFIZMUS (to sú tie nasledujúce dva obrázky)

JEAN GRIS (1887-1927) bol španielsky umelec no väčšinu života prežil vo Francúzsku. Všimni si aké odlišné sú jeho práce od (napríklad) Picassových.

MACHRI  FUTURISTI

UMBERTO BOCCIONI (1882-1916) napriek krátkemu životu vytvoril množstvo diel, ktorými inšpiroval celú nasledujúcu generáciu Futuristov. Už vieš že Futuristi si frčali na rýchlosti, modernej technike a samozrejme pohybe. Všimni si ako úžasne to dokázali „rozrýchlostiť“ a rozpohybovať J 

Na nasledujúcom obraze môžeš napríklad vidieť cyklistu... treba sa ale dobre zapozerať,  lebo frngol tak rýchlo že fu.

No a samozrejme musíme určite spomenúť jeho sochársky talent. Zvlášť jedno dielo je du obzvlášť dôležité UNIQUE FORMS OF CONTINUITY  je sochárska štúdia ľudského tela v POHYBE... geniálna vec.

GIACOMO BALLA (1871-1958) bol rovnako umelcom, ktorého najprv ohúril Kubizmus (prvý obrázok) aby nakoniec zaparkoval vo Futurizme (to sú tie ďalšie tri obrázky, kde môžeš vidieť pohyb len taký fukot).

CARLO CARRA (1881-1966)  bol tiež riadny kápo a od Futurizmu ho to napokon vzalo k ďalšiemu veľkému smeru dvadsiateho storočia –k Surrealizmu a Metafyzickej maľbe... to je ale už príbehom ďalšej kapitolky.

Cháááá  a zase v závere na chvíľu skočíme na to naše Slovensko pekné... J

Ľudovít Fulla (1902-1980) bol ozajstným velikánom slovenského umenia. Rovnako ako iní umelci aj on prešiel rôznymi výtvarnými obdobiami. Kubizmus dokázal pretvoriť tak, že sú jeho práce dodnes neprekonané. Veľmi často sa vo svojej tvorbe venoval téme folklóru a celkovo kultúre slovenskej dediny. Viac o ňom v kapitolke niekedy nabudúce J