Národy v pohybe

Trochu som nadškrtol že to všetko úžasné poznanie k nám na územie dnešného Slovenska prinášali často obchodníci putujúci svetom. Často sa ale stávalo že v pohybe boli celé národy a rovnako aj oni so sebou prinášali to čo sa doma alebo cestou naučili. Pre nás, tu v Európe platí že snáď všetky dnešné národy sem dorazili z východu. Niekedy to boli dobyvatelia túžiaci po nových územiach, inokedy práve tí, ktorí pred takýmito dobyvateľmi so svojej starej vlasti v Ázii museli odísť. Do tej našej malej Európy sa tak sťahovali po celé tisíce rokov celé spoločenstvá z rozľahlých stepí východu.

V prípade Keltov je to trochu zamotanejšie a prakticky dodnes sa historici škriepia odkiaľ sa tu vlastne vzali. Podstatné je, že niekedy medzi rokmi 800 až 450 prnl. (pred našim letopočtom) sa vynorili z hmly praveku a zo svojej vlasti medzi Nemeckom a Rakúskom sa začali sťahovať do všetkých kútov Európy.

Za pár storočí osídlili takmer celú Európu a keďže sa pri tom logicky dostali do styku s Grékmi a neskôr Rimanmi, zrazu z nich boli hviezdy dejepiscov a kronikárov. Kým si totiž Gréci a Rimania žili svoj Starovek veľkých dejín, tu ďaleko na severe prichádzali a odchádzali celé národy úplne nepovšimnute a my dnešní ľudia ani nevieme čo boli zač, od kiaľ prišli, kam zmizli a akou rečou hovorili. Väčšinou im dávame názvy podľa miest, kde sa po nich niečo našlo, no okram pár predmetov z vykopávok po nich neostalo prakticky nič.

Kelti sa ale Európou rozrástli tak, že si ich všimli aj veľké civilizácie od stredozemného mora a tak sa stali prvým historicky doloženým národom strednej Európy. Tí pred nimi boli totiž príliš ďaleko na neznámom severe a navyše príliš malí než by si ich veľké dejiny Stredomoria všimli.

V roku 220 prnl. napríklad vznikla v Grécku socha „Umierajúci Kelt“. Je logické že sa s nimi Gréci stretli nielen ako kamošmi pri výmene tovaru ale aj na bojovom poli. K tým „divochom“ zo severu ale mali zároveň veľkú úctu a tak vznikla táto socha hovoriaca o odvahe a sile keltských bojovníkov.

Socha ktorú dnes môžu vidieť návštevníci v Kapitolskom múzeu v Ríme ale už nie je tá pôvodná. Neskorší Rimania mali v obľube staré grécke umenie a keďže takú sochu napríklad mohol vlastniť len jeden človek, robili kópie známych diel. Originál z dielne slávneho sochára Epigonosa z roku 220 sa stratil niekde v nepokojnom prúde času a zachovala sa len táto verná kópia.

V Európe sa ale medzi časom objavila a rozšírila ďalšia veľká skupina kmeňov... Germáni. Na prelome letopočtov to tu u nás už nebol svet Keltov ale Germánov. Tí postupne vytlačili Keltov ďalej na západ. Tam ich poznáme ako Galov a vďaka Asterixovi a Obelixovi ti asi niesu úplne neznámi.

To už ale mali svoju veľkú ríšu Rimania a keďže jej hranicou bol čoskoro Dunaj, samozrejme že z toho bol občas poprask, ale o tom viac v kapitolke venovanej Rimanom a Germánom na Slovensku.

O Keltoch a Germánoch vlastne ešte platí tá zaujimavosť, že nikdy nevystupovali ako jeden národ. Či Kelti alebo po nich Germáni boli skôr menšie alebo väčšie kmene s vlastnými vládcami. Občas teda žili v mieri a obchodovali navzájom, a občas sa mlátili ako žito.

Kelti boli vo svojej podstate veľmi kultúrny a civilizovaný národ. Napáliť ich ale nebol väčšinou dobrý nápad pretože boli známi ako udatní a obávaní bojovníci. Na konci ich slávy mal dokonca aj veľký rímsky cisár Cézar čo robiť aby ich porazil a to do Gálie (dnešné Francúzsko) dohrmel s tak nesmierne veľkou armádou akú ten kraj nikdy pred tým nevidel.

Kultúrni Kelti

Keďže sa u nás objavili v časoch najväčšej slávy starovekého Grécka, práve tam pozerali s veľkým obdivom a sami sa stali šíriteľmi civilizácie a kultúry. Samozrejme že ani národy čo tu boli pred nimi neboli nijakí „zablatení praľudia“. Kelti sa ale viac než iní pred nimi radi učili nové veci a keďže tvorili spoločenstvo naprieč celou Európou, každý poznatok a každá móda sa šírili veľmi rýchlo. Asi najviac to vidno na keltskom odeve a keltských šperkoch.

Šaty sú jednoduché a veľmi elegantné na spôsob šiat v Grécku a šperky tak premyslené a dokonalé, akoby ich vyrobili najlepší zlatníci v Aténach. Tak isto ich dediny a mestá... áno MESTÁ boli veľmi pekné a premyslené. Mali hlavné a vedľajšie ulice, stálu ochranu a boli doslova centom kultúry a života širokého okolia. Ako keď sa prechádzeš gréckym mestom... síce malím a dreveným, ale mestom.

O Biatekovi, Evoivrixovi a iných machroch

Ďalším príkladom ich kultúrnosti a zároveň toho že im veľkým vzorom bolo Grécko boli PENIAZE. Áno... si zober že národ čo sa vynoril doslova z praveku, si o pár storočí razil vlastné peniaze a to v podstate ako druhý na svete. Tu ale treba trochu škrtnúť do dejín peňazí. Vždy to bolo zlato a striebro, čo bolo vzácne a tým pádom kto ich mal, mohol mať čokoľvek iné. V Malej Ázii (dnešné Turecko) sa ale zrodil nápad raziť na zlaté nugety symboly panovníka či mesta, a keďže to potom Gréci zdokonalili vznikla MINCA.

Keď už mali mince svoj ustálený tvar stali sa doslova umeleckým dielom. Na minciach Filipa II. Macedonskeho (to bol tato Alexandra veľkého, ktorý sa rozhodol že ovládne celý svet) bol na jednej strane koník s jazdcom a ja druhej portrét panovníka. Keď tieto mince videli Kelti, boli týmto nápadom doslova ohúrení a začali si raziť svoje vlastné mince. Ohúrení boli nielen nápadom platenia niečim takým. Veľmi ich zaujal aj nápad, čo na tých minciach je. Kôň bol pre Keltov rovnako dôležitý ako pre Macedónčanov zo severu Grécka a tá finta že portrét panovníka... ty kokso, no geniálne. V podstate každý gazda čo sa cítil pánom nad svojou osadou chcel mať niečo také. A tie nápisy? Podľa všetkého sú to mená miestnych panovníkov. V podstate sú to najstaršie mená z našeho územia aké sa kedy zapísali ...a tým pádom aj zachovali.

Nuž a teraz v čom sme s týmto našim Slovenskom úplné hviezdy... Práve tí kelti, ktorí žili na našom území boli tak výnimočne zruční že tie ich mince sú považované za najdokonalejšie a dnes vo svete najcennejšie. Samozrejme že najznámejšie sú mince BIATEC.

Rovnako sú ale svetoznáme aj NONNOS, EVOIVRIX, FARIARIX, COVNOS, SONNON, MACIVS a mnoho iných... to by bolo za stranu, keby som vypísal všetkých.

Zober si že tí geniálni remeselníci dokázali urobiť realistický, ale že fakt skutočný portrét a postavičku koňa na minci veľkej asi ako jednoeurovka. Pre porovnanie o tisíc rokov neskôr dokázali najlepší európski tvorcovia mincí urobiť akurát tak jednoduchú lineárnu kresbičku, pri ktorej sa možno aj urazil panovník že aký mu urobili veľký nos.

Dokonca ani veľké národy Germánov a potom Slovanov, našich predkov, nikdy nenapadlo raziť vlastné peniaze a napríklad Slovania počas Veľkej Moravy mali ako platidlá HRIVNY, čo boli vlastne kované kúsky železa.

Miesta na Slovensku, ktoré by sme mali poznať

Tých miest by bolo aj na celú knihu. V čase Keltov to tu žilo viac než kedykoľvek pred tým. Napríklad blízko nás, v Dolnej Lehote bolo tiež jedno veľké keltské hradisko. Rovnako boli v okolí Nitry ale napríklad aj na kopci oproti Spišskému hradu sa tiež našlo hradisko a dokonca aj s nálezom mincí. Pre zaujimavosť, dnes môžeš tieto mince spolu s ďalšími vecami vidieť v expozícii hradu a pod hradom uvidíš obrovskú geoglyfickú kresbu inšpirovanú práve koníkom z týchto mincí. Tú vytvoril pred pár rokmi americký umelec Andrew Roberts, ktorý sa venuje takýmto obrovským „kresbám“ v krajine a teraz sa podrž... meria 100x100 metrov a tvorí ho múr vysoký jeden meter a dlhý 800 metrov :)

Samozrejme že absolútne hviezdne miesto tu v rozprávaní o Keltoch má Archeoskanzen HAVRÁNOK nad Liptovskou Marou. Pri výstavbe priehrady v polovici 20.storočia bolo z vykopávok čím ďalej tým viac zrejmé, že v tejto rozľahlej kotline kedysi fungovalo veľké spoločenstvo. Postupne odkryli viacero osád a na vrchu nad kotlinou dokonca rozsiahle keltské hradisko a druidský chrám.

Je jasné že hradisko s chrámom bolo náboženským aj mocenským centrom okolia a keď sa tam niekedy vyberieš, uvidíš že to bolo zároveň miesto, odkiaľ bolo celé široké okolie chránené. Od priehrady je to síce trochu šľapania ale už za chvíľu sa ocitneš v expozícii, kde uvidíš nielen mnoho šperkov a keramiky ale aj nálezy z obetnej jamy druidov. Keď ideš ďalej do kopca ocitneš sa v zrekonštruovanej keltskej hrnčiarskej usadlosti.

Okrem toho, že uvidíš ako dávni Kelti bývali, môžeš si vyskúšať keltský hrnčiarsky kruh, vidieť pec, v akej vypaľovali keramiku a na vlastné oči môžeš vidieť keltský tkáčsky stav, na ktorom vyrábali látky.

Nad usadlosťou je samotné hradisko s druidským chrámom a zvlášť sa sem oplatí prísť, keď sú tu komentované prehliadky vystúpenia. Ocitneš sa uprostred tajomných keltských obradov, kedy neboli ničím nezvyčajným ani ľudské obety.

O Keltoch samozrejme vieme veľmi veľa nielen z kroník Grékov a Rimanov ale predovšetkým z obrovského množstva archeologických nálezov po celom Slovensku. Predovšetkým v hroboch nachádzame nesmierne veľa informácií. Druhý svet si totiž predstavovali ako pokračovanie toho na zemi a tak si zosnulí „brali“ so sebou všetko to čo potrebovali a potrebovať budú... niekedy to bol aj celý voz.

Aj na Liptove sa našlo nesmierne množstvo najrôznejších pamiatok po Keltoch a kto túži vidieť fakt veľký kus dejín tohto strateného národa, odporúčam kuknúť Liptovské múzeum v Ružomberku. Mimochodom môžeš tu vidieť aj úžasný poklad strieborných keltských mincí.

Mimochodom na tej fotke v strede môžeš vidieť aj jeden veľmi známy keltský vynález... KÁRO.

Je to druh vzoru na látke, kde sa pozdĺžne a priečne nite rôznych farieb križujú a vytvárajú tak zaujímavý efekt čiar a štvorcov. Takýmto Károm kedysi ohurovali dievčence aj Kelti u nás na Slovensku a keďže dnešní Škóti sú ich potomkami, tento druh látky si dodnes zachovali na svojich krojoch.

Tých miest, kde nám po sebe zanechali doslova poklady je na Slovensku mnoho a určite za zmienku stojí napríklad Bratislava. V tom čase to už bolo ozajstné mesto s kamennými domami a nielen v meste ale aj na hradnom vrchu sa našli vzácne základy celých ulíc,

a samozrejme všetko to úžasné, čo sa dalo zachrániť, môžeš vidieť v expozícii na Bratislavskom hrade. Keďže to bolo veľké a dôležité centrum, našlo sa v okolí aj viacero ozajstných pokladov... keramických nádob z keltskými mincami.

To  je teda osobitná storka ako to s tými pokladmi z minulosti vlastne bolo ale takú skrátenú verziu si môžeme škrtnúť. Predstav si, že si Keltský kupec putujúci krajinou. Niekde niečo kúpiš, inde predáš a ideš ďalej... Za krátky čas máš celkom slušnú kôpku peňazí ale tú kôpku by chcel aj niekto iný, dajme tomu zbojníci. Je pre teba lepšie peniaze zakopať a vziať si so sebou len toľko čo potrebuješ. Cestou domov sa po ne môžeš staviť...

Svet bol ale veľmi nebezpečné miesto a dosť často sa stalo že majiteľ ukrytých peňazí sa zrazu ocitol na druhom svete. Tie peniaze tak ostali spať o 2000 rokov viac než bolo v pláne. Takto napríklad istý človiečik z Levíc pred polstoročím našiel pri stavbe svojho domčeka hrniec strieborných mincí a keďže nemal ani tucha čo našiel, postupne časť z toho minul v miestnej krčme keď nemal čím zaplatiť. Samozrejme že mu na to prišli a bol z toho riadny poprask ale každopádne dnes si celý poklad s množstvom ďalších nálezov z čias dávnych Keltov môžeš pozrieť v expozícii na hrade v Leviciach.