O nepokojnej dobe a novom svete

Medzi tými národmi a národíkmi tiahnucími z východu do Európy sa tu postupne stále viac objavovali Slovania, naši predkovia. Aby sme ale všetko to čo sa dialo tu u nás pochopili, musíme znovu trošku zabrúsiť aj do iných krajín. Dejiny nás, Slovákov sa vždy odohrávali v súvislosti s tými veľkými dejinami okolo nás. Niekedy sme boli na okraji veľkých udalostí, inokedy sme práve my boli dejiskom tých udalostí, ktoré hýbali svetom.

V roku 395 sa tá veľká Rímska ríša o ktorej sme trochu čekli v minulej kapitolke rozdelila na dve ríše.  Západná mala naďalej hlavné mesto Rím, preto jej aj potom prischlo pomenovanie Rímska.

Na východe vznikla ríša, ktorej hlavné mesto Konštantínopol stálo na mieste niekdajšej dedinky Byzantion a tak tú ríšu poznáme do dnes ako Byzantskú. Toto bude mimochodom dôležité hlavne o dve kapitolky a 400 rokov neskôr, keď sa dozvieme o Cyrilovi a Metodovi.

Stále mocnejší Germáni a nové prichádzajúce národy Gótov, Ostogótov, Vizigótov postupne oslabovali Rímsku ríšu a tá sa stále viac vzdávala svojich niekdajších provincií. Do toho prišli tí, pred ktorými všetci títo z východu utekali, HÚNI.

V roku 451 ich síce spojené armády Rimanov a všetkých spriatelených národov Európy na Katalaunskych poliach v dnešnom Francúzsku porazili, no už o pár rokov padla aj samotná Rímska ríša.  V roku 476 padlo mesto Rím a tak skončil slávny príbeh veľkej ríše. Pánmi Európy sa stali potomkovia Germánov.  Mesto Rím stratilo svoj niekdajší význam a centom nového sveta sa stali krajiny na severe. Dnes ich poznáme ako Nemecko, Francúzsko, Rakúsko.  Samozrejme že nových „pánov sveta“ tu bolo neúrekom a tak to bola doba vzájomných svárov a napríklad doboví kronikári túto nepokojnú dobu plnú vojen a neistoty nazvali „DOBA TEMNA“.

Postupne tu ale začala vznikať nová veľká ríša, ktorá dostala meno „FRANSKÁ RÍŠA“. Naďalej to boli malé kráľovstíčka a kniežatstvá, no nad sebou mali jedného cisára. Táto sa časom rozdelila na niekoľko častí a napríklad dnešné pomenovanie Rakúska že „Osteraich“ je vlastne pozostatok tohto rozdelenia. Znamená to „Východná ríša“.

...a boli sme tu my

SLOVANIA

Niekde v tomto všetkom zmetku sme sem na Slovensko prišli my. V rokoch 450 až 675  postupne prichádzajú Slovania a usádzajú sa tu.  So Slovanmi sa tu ale občas stretli už Rimania pár storočí pred tým. Tí ich poznali ako VINODOV alebo VENEDOV.   Istý arabský kupec z tých čias po návrate zo svojich ciest spísal cestopisný román v ktorom spomína aj našich predkov.

Tu je ale taká srandovná  okolnosť. V podstate je to o tom ako už vtedy pred 1600 rokmi dokázali nedorozumením vzniknúť „Hoaxy“. Vo svojej cestopisnej kronike píše „Slovania žijú v domoch vykopaných pod zemou. Keď je vonku zima, nanosia si do stredu miestnosti okrúhle kamene, a keď ich ohňom rozžeravia do červena, vyzlečú sa a sediac dookola oblievajú ich vodou...“

Nuž... Fínska sauna... poplietol to... On totiž zašiel na svojej ceste ďaleko na sever, kde žili predkovia dnešných Fínov. Jednotlivé zážitky sa mu tak po návrate zliali dokopy. Faktom ale je že Slovania naozaj bývali v domoch zapustených do zeme. Bolo to praktické pretože za tuhých zím si tak dokázali udržať teplo.

A ak chceš takéto domčúriky vidieť na živo, odporúčam výlet tesne za české hranice do Archeoskanzenu Modrá, kde sa na chvíľu ocitneš v úúúžasnej slovanskej dedinke.

Prvé storočia Slovanov v Európe ale nebola žiadna sranda. Na západe bola mocná Franská ríša, na juhu Byzantská ríša a na východe vládol mocný a divoký národ ktorých kronikári nazvali AVARI.

Slovania ktorí sem prišli navyše neboli nijakou krajinou. Boli to len malé kmene ktoré si neskôr založili prvé, no faktom je že slabé a bezmocné kniežatstvá. Rozhádaní vzájomnými svármi a obklopení nesmierne mocnými susedmi nemali veľmi dobré vyhliadky na budúcnosť.   Mocnej Franskej ríši, či Byzancii len pramálo záležalo na svete za ich hranicami.  Veľkým nebezpečenstvom ale boli AVARI, kočovné kmene z východu, ktoré sa zjednotili a vytvorili ríšu. Kronikári jej dali meno „AVARSKÝ KAGANÁT“

Fradegarova kronika

Niekde v tomto momente začína príbeh franského kupca Sama. Najprv sa ale dozvieš niečo o človeku, vďaka ktorému tieto naše najstaršie dejiny vôbec poznáme. Ľudia sa rodia a odchádzajú, ríše vznikali a zanikali a zanikať budú a na mnohé sa postupne zabudlo. Z udalosti sa stal príbeh, z príbehu legenda a z legendy len rozprávanie prastarých rodičov na ktoré sa storočiami úplne zabudlo. Že tu chodil po zemi nejaký Samo a bola tu nejaká krajina s jeho menom by ostalo na vždy zabudnuté.

LENŽE!

Niekedy v siedmom stočí žil istý FREDEGAR, ktorý veľa čítal a veľa počúval. Žil v Burgundsku (dnes východ Francúzska). Študoval staré kroniky, stretával sa s cestovateľmi prichádzajúcimi z neznámych krajín na východe a všetko to spísal do štvordielnej kroniky.

Bola to vlastne kronika Franskej ríše, jeho vlasti, no aj tu platilo že aj udalosti ďaleko za hranicami ovplyvňujú všetko navôkol. Udalosti okolo kráľa Sama sa mimochodom odohrávali priamo v jeho dobe. V roku 751 kroniku rozšírili jeho nasledovníci a vlastne až o tisíc rokov neskôr toto dielo nazvali podľa jeho autora.

Teraz ale ten napínavý príbeh z dávnych čias...

Kráľ Samo

Už v skorších kapitolách sme trošku ťukli do témy kupcov, ktorí križovali svet a prinášali nielen tovar z ďalekých krajín ale aj mnohé nové poznatky. Vždy to bolo veľmi odvážne a nebezpečné vybrať sa takto do sveta. To nebolo ako keď ideš dnes s cestovkou čeknúť pyramídy. Svet bol veľmi nebezpečným miestom. Navyše kupci so sebou viezli nielen množstvo tovaru ale aj peňazí. Už vieš že si ich na svojich cestách často zakopali aby sa po ne pri ceste domov vrátili, no aj tak boli často cieľom lúpežníkov. Prepadnúť babku čo práve predala na trhu sliepku bolo predsa len iné ako trafiť na kupca. Pre zbojníkov to bolo ako vyhrať v očkovacej lotérii.  Taký kupec preto často so sebou bral aj veľkú družinu bojovníkov ktorým zaplatil za svoje bezpečie. Takýmto kupcom bol aj Samo.

Nevieme o ňom prakticky nič. Fredegard síce píše že to bol Franský kupec, no to je to isté ako povedať že Arnold Schwazenegger je americký herec. Je to pravda, aj tak všetci vedia že je Rakušan. U Sama je veľmi pravdepodobné že jeho predkovia pochádzali práve odtiaľto, zo Slovenska a z nejakého dôvodu odišli na západ. To je ale skôr záhadou než istotou.  Prečo si mnohí myslia že bol Slovan vysvetlím o chvíľu.

Samo sem pravidelne cestoval práve v čase, keď bol tlak Avarov na našich predkov najväčší. S Avarmi a Slovanmi to bolo tak trochu ako na hojdačke. Občas vedľa seba žili v mieri no častejšie to bol svet bojov. To už tak býva, keď si mocnejší uvedomí svoju silu. Tu sa v príbehu Slovanov ocitá Samo.

Zo západu im vozil zbrane a v mnohom ich podporoval a Fredegard dokonca píše že v rozhodujúcej bitke sa on sám so svojou družinou bojovníkov postavil na stranu Slovanov a bojoval po ich boku. Bolo to prvý raz, čo kniežatá stáli vedľa seba a práve vtedy si uvedomili že na to aby prežili, musia držať spolu. Nemôže mať každá dedinka s piatimi chatrčkami svojho kráľa.

Kto by ale mal byť kráľom všetkých kniežat? ...Ďuromír sa hnevá na Feromíra, Vizomírová babka zrazila vozom Ondromírovej babke sliepku, Šabľoslav má veľký nos a Fackomír prebral Blonďomilovi jeho blonďavú frajerku ...a tak by sa dôvodov mohlo nájsť aj 5000 prečo URČITE NIE práve ten alebo ten. Roky vzájomných svárov jednoducho podľa všetkého spôsobili že ani jeden z nich by nebol prijatý úplne všetkými ako kráľ všetkých.

Ono je to vlastne aj v celku pochopiteľné. Predstav si, že by sa teraz malo rozhodovať o tom, ktorá krajina bude vládnuť Európskej únii. Sme spoločenstvo štátov, ktoré sa na všetkom vedia dohodnúť... teda väčšinou, ale ak by sa stalo že by sme mali vybrať jednu krajinu a jednu osobu, ktorá by o všetkom rozhodovala, nezhodli by sme sa ani na farbe oblohy. 

Tu sa ale stalo niečo veľmi zvláštne. Všetci sa zhodli na tom, že ich novým kráľom môže byť jedine kupec Samo.

Možno si ho vybrali preto, že nemal k nikomu z nich blízko a tak by nikomu z nich ako nový kráľ nenadŕžal. Možno pre jeho obetavosť, odvahu a veľkú pomoc v najťažších chvíľach krajiny.

Tu je ale jeden háčik. Tak jedných cudzincov porazíme a z druhého si urobíme svojho pána? Z blata do kaluže. Prečo by cudzinca, aj keď im pomohol, mali urobiť svojim pánom? Jedným z vysvetlení je práve to, že on bol vlastne pôvodom jeden z nich... Slovan.  Keďže to ale pre Fredegara nebolo dôležité zapísať do svojej knihy a aj kráľ Samo už 1500 rokov bledne na stránkach jeho zažltnutej kroniky, ostane to zdá sa na veky záhadou...

Cháááá... Ďalšia kapitolka ukončená záhadou :)