Svet po Samovi

Samova ríša nemala dlhé trvanie, no prvý raz sa stalo že sa miestne kmene Slovanov dokázali spojiť, zabudnúť na staré sváry a spoločne vytvoriť bezpečné miesto pre život. Stopäťdesiat rokov od zániku tejto ríše ešte stále prevládal život Slovanov v malých kmeňoch no postupne si začali uvedomovať že jedine spolu môžu odolávať vonkajším nepriateľom. Avari a ich Kaganát už v tom čase boli dávno v ťahu a tí čo ostali, postupne splynuli s miestnym obyvateľstvom. Boli tu ale iné, nové hrozby a tak sa jednotlivé kmene postupne začali spájať.

PRIBINA (vládol v rokoch 825-833)

...bol práve ten kápo čo tu u nás na Slovensku naplno rozbehol. Za krátky čas dokázal zjednotiť všetky kmene západného, stredného a severného Slovenska. Keďže túto novú veľkú krajinu spravoval zo svojho sídla v NITRAVE (dnes Nitra), poznáme ju pod názvom NITRIANSKE KNIEŽATSTVO.

Veľký svet na západe si v tom čase pramálo všímal čo sa deje v lesoch za hranicami Franskej ríše a tak z dobových kroník vieme o Nitrianskom kniežatstve len veľmi málo. Omnoho viac nám povedali archeologické nálezy celých hradísk. Naši predkovia boli napríklad veľmi zruční remeselníci a stavitelia. Šperky ale aj kovové časti odevu ako spony, pracky či výstroje pre jazdcov na koni boli vždy úžasným umeleckým dielom.

HRADISKÁ

Po staviteľoch tých čias nám rovnako ostalo množstvo úžasných pamiatok, no keďže to bol svet staviteľov -tesárov, väčšina hradísk bola postavená z dreva. Najprv ešte musíme troch čeknúť že čo to vlastne hradiská sú. Dnes pod slovom hrad rozumieme kamennú stavbu, ktorá na vysokom nedostupnom skalnom brale ohuruje do ďaleka svojou nedobitnosťou... teda ak to práve nie je zrúcanina, ktorú už niekto dobiť stihol. Nuž a v prvom rade to bolo sídlo miestneho pána a jeho vojakov.

Hradisko je niečo trochu iné. Časy starých Slovanov boli dosť nepokojné a tak si podobne ako už poznáš napríklad z doby bronzovej alebo z čias Keltov, stavali opevnené dediny. Hradisko je teda práve takáto opevnená dedina. Samozrejme že tu v prvom rade býval miestny pán so svojou družinou, no zároveň tu našli bezpečný domov aj remeselníci so svojimi rodinami či mnoho obyčajných ľudí. 

Samozrejme že najdostupnejším materiálom na stavbu bolo drevo, a tak hradby, rovnako ako domy vo vnútri hradiska boli v prvom rade drevené. Ak chceš zažiť atmosféru Slovanského hradiska z tých dávnych čias, odporúčam HRADISKO BOJNÁ. Podľa archeologických vykopávok tu napríklad zrekonštruovali vstupnú bránu ale aj niektoré z domov.

Samotné hradisko je hlboko v horách a tak už len cesta sem je dobrodružnou výpravou do divočiny zašlých čias. Ten kto sem ale zavíta, uvidí úžasné miesto plné príbehov. Podobných miest je samozrejme na Slovensku mnoho. Veľmi známym je napríklad hradisko Ducové, kde sa dokonca z neskorších čias zachovali aj základy románskej rotundy, čo je v podstate okrúhly kostolík s okrúhlou svätyňou (v tom čase to frčalo ako veľká móda).

O NITRE A MORAVE

Do kroník západného sveta sa Pribina dostal v roku 828. Cisár zvaný ĽUDOVÍT NEMEC v tom roku tiahol so svojou armádou na východ proti Bulharom. Sprevádzal ho aj salzburský arcibiskup Adalrám, ktorého Pribina pozval do svojho sídla v Nitrave. Adalrám tu vysvätil prvý kamenný kresťanský kostol. V tom čase bol mimochodom sám Pribina ešte pohanom (čiže veril v starých bohov svojich predkov). Neskôr ale aj on prijal kresťanstvo, možno aj preto že jeho manželka pochádzajúca z Bavorska bola kresťanka. Každopádne za jeho vlády sa svet starých Slovanov veriacich v Perúna, Vesnu či Morenu postupne začal vytrácať a Nitrianske kniežatstvo sa stávalo kresťanským.

Na západ od jeho kniežatstva (tam kde dnes nájdeš Českú republiku) sa postupne z rovnako malých kmeňov začalo rodiť ďalšie kniežatstvo. Poznáme ho ako Moravianske a v podstate dodnes východnú časť Českej republiky poznáme ako Moravu.

V rokoch 830 až 833 sa Nitrianske a Moravianske kniežatstvo ocitli vo vojne o nadvládu a keďže Moravianske knieža MOJMÍR I. nakoniec zvíťazil, Pribina musel so svojou družinou z krajiny odísť. Nejaký čas žil vo Franskej ríši ako hosť cisára Ľudovíta Nemca. Ten mu v roku 839 daroval územie v dolnej Panónii (dnes Maďarsko) a sídlom jeho nového kniežatstva sa stal hrad BLATNOHRAD. Dnes tam nájdeš najväčšie maďarské jazero BALATON, ktorého názov je práve odvodený od názvu Pribinovho hradu.

Od prvého kamenného kostola v Nitre celkovo za svoj život vybudoval 12 ďalších. Tu v Blatnohrade v roku 850 dostaval a dal vysvätiť najväčší a najznámejší z nich.

Dnes, po vyše tisíc rokoch z neho samozrejme ostali len základy, no aj tie návštevníkovi našepkávajú aká úžasná a veľkolepá stavba to svojho času bola.

Pribina zomiera v roku 861. Nevieme či zomrel v ďalších bojoch s Moravianmi, s istotou však vieme, že v jeho kniežatstve za Dunajom po ňom vládol jeho syn KOCEĽ.

Pribina svoj boj o Nitrianske kniežatstvo prehral, no bol to práve on, kto po dlhom čase znovu zjednotil slovanské kmene u nás na Slovensku a aj keď neskôr vládol v takpovediac susednej krajine, patrí mu v našich dejinách veľmi dôležité miesto. Mimochodom trochu pocty sa mu ušlo aj v roku 1993, kedy vznikla naša súčasná Slovenská republika. Jeho podobizeň bola v tom čase na slovenskej dvadsaťkorunáčke. A keďže jeho sídlo bolo na Nitrianskom hradnom vrchu, ten je pre zmenu na druhej strane.

MOJMÍR I. medzi tým zjednotil Moravianske a Nitrianske kniežatstvo a v podstate tým položil základy krajiny, ktorú dnes poznáme ako VEĽKÁ MORAVA.

...o nej ale nabudúce...