V tejto kapitolke si na chvíľu oddýchneme  od kniežat a kráľov. Na chvíľu opustíme bojiská, kde sa kedysi pradávno  rozhodovalo o našej prítomnosti. Keďže sme umelci pozrieme sa z trochu inej strany na našu minulosť a na to čo všetko na Slovensku môžeš vidieť. To naše dnešné Slovensko rástlo a vyvíjalo sa celé tisícročia v prúde čias. Na jednej strane to a ako ľudia stavali záležalo na tom v akej dobe žili, či to bola doba pokojná, alebo sa museli pred niečím chrániť. Na druhej strane to záviselo od toho aké mali možnosti a samozrejme čo bolo v tej dobe „v móde“. Pod tou módou treba chápať SLOHY ktoré v tom čase Európou leteli. Postupne sa tak tu v ARCHITEKTÚRE (čiže v tom ako a čo stavali) vystriedali:

1.- Románske umenie (do 13.soročia)

2.- Gotické umenie (13. až 15. storočie)

3.- Renesancia (15. až 17. storočie)

4.- Barok a Rokoko (17. až 18.storočie)

5.- ...a umenie 19.storočia, kedy sa vracali k predchádzajúcim obdobiam.

Samozrejme že nie všade to bolo rovnako. Kým v Francúzsku už napríklad frčali na Gotike, u nás sme ešte stavali Románske kostolíky. Kým v Taliansku naplno rozbehli Renesanciu, u nás sa ešte stavalo v duchu Gotiky a aj u nás súbežne vznikali stavby rôznych slohov.  Pôjdeme ale po poriadku...

Románski stavitelia

Najprv že prečo to slovo „románske“... Po zániku Rímskej ríše nezmizlo všetko z povrchu zeme. Ľudia žili ďalej a mnohé čo sa naučili, používali ďalej. Románske umenie teda bolo akýmsi pokračovaním toho rímskeho. Keď prídeš na nejaký hrad, ktorý je z tej doby spoznáš toto umenie podľa toho že na dverách a oknách používali typické plynulé OBLÚKY. 

U nás na Slovensku z tej doby už poznáš románske kostolíky a románske rotundy z predchádzajúcej kapitolky. Tieto naše stavby majú tú spoločnú vec, že boli skôr menšie, s hrubými stenami a malými, fakt že malinkými okienkami. Strop v týchto kostolíkoch bol rovný a nad ním bola jednoduchá drevená strecha.

Zo sveta sú ale známe aj omnoho väčšie stavby, a z nich je určite dôležité poznať Šikmú vežu v Talianskej Pise (1174) a blízky chrám.

Prečo u nás také pidinky a tam také pompéznosti? Odpoveď je jednoduchá.  Kým na juhu v Taliansku alebo na západe fungoval zabehnutý a v podstate bezpečný svet, u nás to bola veľmi nepokojná doba. Pri všetkých tých zmenách a prichádzajúcich nebezpečenstvách takpovediac nebol čas stavať pompézne chrámy a vlastne ani dôvod, keďže Veľká Morava sa ešte len menila na Kresťanskú krajinu. Až potom neskôr rodiace sa Uhorsko bolo miestom vzniku prvých fakt že veľkých románskych chrámov.

Poďme ale na Románsky hrad. Ak navštíviš hrad pochádzajúci z tých čias určite bude najstaršou časťou obytná veža „DONŽON“ Bola to okrúhla alebo štvorcová veža s viacerými poschodiami. Prvé poschodie ale bolo väčšinou vysoko nad zemou, aby sa k dverám dalo dostať iba po lane alebo po rebríku.

Na ďalšom poschodí bývali vojaci, ktorí mali na starosti bezpečnosť a úplne na vrchu bola miestnosť pre zemepána a jeho rodinu. Bol síce šľachtic, no jeho bývanie bolo veľmi skromné. Dôležitejšia ale bola v tom čase bezpečnosť. Takýto hrad, pokiaľ ho teda nik nestihol medzi časom dobiť sa časom logicky rozrastal. Najprv urobili vonkajšie hradby okolo veži, neskôr vo vnútri za hradbami pribúdali hospodárske budovy a budovy pre vojakov a neskôr sa aj sídlo veľmoža alebo ako ho nazveme, presunulo z obitej veži dole na dvor medzi hradbami... postavili PALÁC. Vtedy už aj rodina majiteľa hradu mala viac miesta.

Samotná stavba takého hradu začala tak, že našli miesto, ktoré bolo dobre chránené z každej strany, najlepšie vysokú skalu. Tú potom celú úplne očistili od zeminy a až keď bola čistá holá skala, začalo sa stavať. Samotný hrad je teda doslova nalepený na skale.

Inokedy našli miesto, ktoré bolo treba chrániť, napríklad nad brodmi cez rieku alebo nad dôležitou cestou. Mnohé hrady totiž nevznikli len pre to aby mal ich pán kde bývať ale predovšetkým pre to že ten hrad tam bol dôležitý ako ochrana okolia. V takom prípade hrad rástol a menil sa rýchlejšie, pretože čím viac vojakov na ňom bývalo tým bol bezpečnejší a zároveň mohol viac chrániť okolie. Také hrady voláme strážne.

Časy Gotiky

Od istého času sa zo západného Francúzska do celej Európy začala šíriť nová móda. Gotický sloh rovnako spoznáš na každom hrade úplne jednoducho. Okná a dvere už nemali románsky oblý tvar ale boli zakončené „LOMENÝM OBLÚKOM“ 

To slovo mimochodom vzniklo tak, že sa v tom čase mnohí mýlne domnievali že táto nová móda lomených oblúkov pochádza od vtedy už dávno zaniknutého národa Gótov.  Ak navštíviš gotický kostolík, v mnohom sa podobá tomu románskemu, akurát okná už sú iné. Na stenách je ale omnoho viac nástenných malieb, ktoré väčšinou maľovali majstri až z ďalekého Talianska. Veľmi známy je napríklad kostolík v dedine Poniky alebo v Čeríne pri Banskej Bystrici.

Ďalšou výnimočnosťou gotického kostolíka je oltár. Je to v podstate otváracia skriňa, kde sú maľby a sochy zo života svätých. V pôstnom období (pred Veľkou nocou napríklad) sa oltár zavrie, a ľudia môžu vidieť výjavy ktoré sú počas roka vzadu. Tieto výjavy väčšinou hovoria o udalostiach veľkej noci.

Ak navštíviš gotický chrám v meste, je to niečo iné. Okná sú veľké a na nich nájdeš úžasné vitráže. Samotné kostoly sú veľmi vysoké a niektoré z nich sa dokonca stavali stovky rokov ako napríklad Dóm Sv. Alžbety v Košiciach.

Poďme ale na hrad. Obdobie Gotiky bolo práve to, kedy sa hrady začali veľmi rýchlo rozrastať. Zo sveta k nám prišli nové nápady a poznatky staviteľstva, obyvatelia hradov sa už chceli cítiť nielen bezpečne ale aj pohodlne, no bol tu ešte jeden dôležitý dôvod prečo nám v tom čase začali rásť ako huby po daždi. V roku 1241 a 1242 sa našou krajinou prehnala obrovská pohroma.

Európu napadli Mongoli a mnoho krajín úplne zničili. Po ich odchode mnohé časti dnešného Slovenska ostali doslova ľudoprázdne. Vznikali nové kamenné hrady a tie ktoré vydržali nápor Mongolov začali modernizovať.  Mimochodom práve v tomto období začali vznikať aj mnohé mestá na Slovensku. Mesto ukryté za hradbami bolo tým najbezpečnejším miestom pre život.

Renesanční obranci a dobyvatelia

...no tak tí museli pri svojich stavbách počítať s niečím novým. Hrad sa už nemusel dobíjať šplhaním a hádzaním kameňov z katapultu. Na scénu už na konci gotiky prichádzali delostrelci a s nimi úplne nové potreby hradu. Hrad sa musel rozšíriť, pretože bolo treba niekam umiestniť strieľne s delami. Steny hradu tiež museli byť štipík hrubšie ako za čias, keď jediným problémom boli šípy z kuše.

Tu je taká jedna zaujímavosť. Občas sa stalo, že kamenná guľa vystrelená z dela sa do hrubánskej steny hradu jednoducho zaborila a ostala tam. Delostrelci tak vedeli, že na také miesto sa neoplatí strieľať, iba ak by z tých zapichnutých gúľ chceli na stene hradu hrať piškôrky.

Stavitelia hradu ale túto vec vedeli a tak schválne a viditeľne zamurovávali delové gule tam, kde boli tenšie steny aby tak odradili dobyvateľov. Tí ale zase vedeli o tejto staviteľskej finte, a tak to nakoniec bolo všetko úúúúplne jedno, pretože pri streľbe to aj tak bola len tipovačka kam strieľať.

V dejinách umenia bola Renesancia nielen dobou veľkých objavov ale aj návratov k ideálom antického sveta. Renesančné časti hradu spoznáš podľa toho, že dvere a okná sú obdĺžnikové a ešte viac ako v dobe gotiky využívali na oknách sklo.

Prečo „časti hradu“? Pretože hrad si stáročiami žil svoj vlastný život a každý majiteľ hradu pristavil niečo zbúral, niečo prestaval a niečo ponechal. Pri pozornej prechádzke hradom tak môžeš vidieť celý príbeh hradu aj bez sprievodkyne.

...aby to nebolo len o štvorcových oknách a delových guliach, tak ešte jeden výnimočný vynález Renesancie... SKRIŇA 

Áno, taká samozrejmosť dneška ako skriňa. Pred tým totiž ľudia na ukladanie kníh, cenností či šiat používali truhlice.

S odchodom zlých a nebezpečných časov začali bývať vo väčších priestoroch a zároveň mali viac vecí. Viac truhlíc ale bola galiba, pretože museli byť položené vedľa seba, alebo ak mali menej miesta, dať ich na seba... Chá lenže keď sú štyri truhlice na sebe a ty máš obľúbenú čiapku v tej úúúúplne spodnej, tak máš telocvik kým sa k nej dostaneš. Vyhútali geniálnu vec. Tie truhlice vymysleli tak, aby sa otvárali od boku... tadáááá ... a bola SKRIŇA.

Barokoví majstri cifroši

O období Baroka je dôležité vedieť že to bola móda veľkej, miestami až prehnanej zdobnosti. Miestnosť z obdobia Baroka spoznáš veľmi jednoducho. Keď tam vojdeš, nevieš kam sa skôr pozerať... toľko je tam ozdôb, detailov a cifričiek.

Prečo máme viac zrúcanín ako zachovalých hradov...

Toto bola zároveň doba, kedy mnohé naše hrady zažili svoje posledné dni. Niekde v ďalších kapitolách sa dočítaš o dobe keď k nám na takmer dvesto rokov docválali Turci.

Bol to čas neustálych bojov nielen kvôli Turkom ale aj preto, že sa našim územím prehnalo viacero povstaní proti cisárovi a cisárske vojská mali taký koníček že dobitý hrad zničili, aby sa v ňom nemohli skryť ďalší povstalci alebo zbojníci.

Takto napríklad skončili medzi mnohými aj hrady Divín a Strečno. To ja ale dnes zrekonštruované a v jeho priestoroch môžeš vidieť zaujímavú expozíciu.

Niektoré hrady sú zrúcaninami napriek tomu, že ich nikto nikdy nedobil. Hrad Varín pri Strečne napríklad opustili a nechali rozpadnúť pretože sa stal zbytočným. Po veľkom zemetrasení pred mnohými storočiami sa zmenil tok rieky nad ktorou stál, a keďže tam už nebol brod ktorý pred tým strážil, nebolo čo strážiť.

Iné hrady sa pre zmenu opustili hradní páni kvôli tomu že keď pominuli nebezpečné časy, chceli žiť pohodlnejšie a začali si stavať paláce a kaštiele v blízkosti dedín.  Neobývaný hrad tak postupne spustol, drevená strecha sa rozpadla a vplyvom dažďa navlhli a rozpadli sa aj podlažia a steny.  Takto neslávne napríklad skončil kedysi obrovský hrad  Čabraď. To bol vlastne osud väčšiny hradov, ktoré boli vysoko v horách a ich údržba bola pre majiteľov pridrahá a zbytočná, keďže peniaze radšej použili na zveľadenie svojho nového kaštieľa.

Romantici 19.storočia

Treba povedať že to sme už véééééľmi ďaleko od čias hradov. Mnohé vtedy už iba chátrali. Devätnáste storočie ale bolo zároveň dobou, kedy sa mnohí začali zaujímať o dávne časy. Z Oravského hradu a z hradu Krásna Hôrka vznikli prvé múzeá a napríklad Gróf Pálffy svoj hrad v Bojniciach prestaval tak že je do dnes klenotom medzi našimi zámkami. Keďže mal romantickú záľubu v starých časoch, návštevník zámku má pocit že sa ocitol na starobylom hrade z doby Gotiky.

Takúto stavbu tak voláme podľa toho čomu sa chce podobať, ktorú dobu oživuje. Tento zámok je napríklad NEOGOTICKÝ (čiže novo-gotický) podobne ako nádherný aj keď dnes dosť zanedbaný zámok v Rusovciach pri Bratislave, ktorý sa tvári ako tisícročný a pritom má len niečo vyše sto rokov.