Ľudovítov zlý koniec prekvapil a zaskočil celú Európu. Zdalo sa že koniec kráľovstva príde veľmi rýchlo a mnohí sa obávali že Turecký sultán pôjde ešte ďalej. Trvalo však ešte pár desaťročí, kým Turci natrvalo ovládli väčšinu krajiny. Sultán sa s armádou musel vrátiť do Malej Ázie, kde vznikli nepokoje, no plánu získať celé Uhorsko sa nikdy nevzdal.

Úrodná zem stredného a južného Uhorska sa postupne stali súčasťou Osmanskej ríše, no veľkým lákadlom pre Sulejmana a všetkých ďalších sultánov, ktorí vládli v ríši potom boli bohaté banské mestá na Slovensku.

Zlatá Kremnica, strieborná Štiavnica či medená Banská Bystrica by boli diamantom na korune veľkého sultána.

Tieto mestá si uvedomovali svoju vzácnosť a keďže aj cisárovi záležalo na tom aby boli v bezpečí, začali sa neuveriteľne rýchlo modernizovať a pripravovať na obranu.

Banské mestá

Veľmi dobrým príkladom je tu Banská Štiavnica. Mesto sa už za krátky čas ocitlo na hraniciach Osmanskej ríše a tak sa doslova stalo pevnosťou a aby bolo chránené najviac ako sa dá, pozvali do mesta profesionálnych žoldnierov.

S tým súvisela aj veľmi zaujímavá a v podstate vo svete ojedinelá vec. Gotický kostol Panny Márie z 13.storočia, ktorý sa do tých čias týčil nad mestom sa obyvatelia rozhodli prestavať na pevnosť a kasárne pre vojakov.  Celú stavbu architekti obohnali mohutnými múrmi a baštami.

Nielenže bola samotná pevnosť v podstate nedobytná, ale vďaka svojej polohe na kopci chránila celé mesto a blízke okolie. Samozrejme že to nebola jediná stavba chrániaca obyvateľov pred nebezpečenstvom. Bane boli nielen priamo pod mestom ale aj v jeho širokom okolí.

Vznikli tak aj ďalšie pevnosti a bašty chrániace banícke usadlosti a bane samotné. Do dnešných dní sa ich samozrejme zachovalo mnoho a ak by sme sa do Štiavnice vybrali, mali by sme čo robiť aj pár dní aby sme navštívili všetky. Určite je napríklad veľmi zaujímavá pevnosť v Žibritove.

Na Novom zámku, ktorý dostal aj meno Dievčenský (po nemecky Frauenberg) môžeš nájsť veľmi zaujímavú expozíciu aj o časoch kedy sa mesto snažilo vyrovnať s Tureckou hrozbou.  V rokoch 1564-1571 postavili túto šesťposchodovú strážnu vežu nad mestom s množstvom strielní pre delostrelcov a mesto Banská Štiavnica tak mohlo byť opäť o čosi pokojnejšie. Na opačnej strane mesta neskôr vyrástla na strmom kopci veľkolepá KALVÁRIA, čiže sústava kaplniek a hlavného chrámu. Veriaci si tak pri jednotlivých zastaveniach krížovej cesty mohli sprítomniť a doslova prežiť biblické udalosti Veľkej Noci. Dnes je zrekonšruovaná a je odtiaľ nádherný výhľad na široké okolie.

Krupinská Vartovka

V tých nepokojných časoch ešte nebola 5G-sieť a každá správa sa mohla šíriť len tak rýchlo akého mal rýchleho koňa posol. Ako ale potom dať vedieť obyvateľom miest a dedín, že sa majú pripraviť na nebezpečenstvo?

 Na celom slobodnom území preto vybudovali hustú sieť signálnych veží. Volali ich VARTOVKY, keďže „vartovali“ STRÁŽILI okolie. Ich úlohou ale nebolo bojovať. Keďže veža bola vysoká a vchod bol v druhej tretine, mohli v nej prečkať nebezpečenstvo, ktoré sa rútilo popod nich, no okrem muškiet (puška nabíjaná odpredu) toho veľa na útočenie nemali a keď by sa im strelivo minulo, mohli by po nepriateľoch hádzať akurát tak škaredé pohľady.

Keď na juhu niekto spozoroval nebezpečenstvo, zapálil výstražný oheň, ďalšia strážna veža na horizonte správu podala a do hodiny bola správa o nebezpečenstve v Bystrici, či v Štiavnici. Jedinú takúto úplne zachovalú vartovku môžeš nájsť nad mestom Krupina, pár minút cesty autom od Zvolena. Dnes je zrekonštruovaná a je veľkým lákadlom pre všetkých, ktorí majú radi veľkolepé výhľady. 

Hrad Modrý Kameň

Samotný hrad pochádza z 13. storočia. Nás ale teraz zaujíma hlavne jeho história z čias Turkov. V roku 1559 uzavrel cisár Ferdinand s tureckým sultánom osemročný mier. Znamenalo to, že Turci nejaký čas nepostupovali na sever a tak si krajina mohla trochu oddýchnuť, a mnohé hrady cisár začal opravovať.  Predovšetkým hrady Modrý kameň a Divín boli veľmi dôležité.

Mier ale netrval dlho. V roku 1575 Budínsky paša Mustafa (v tom čase už bola Budapešť turecká)  vytiahol s veľkou armádou napadol hrad a po troch dňoch museli zvyšky obrancov Modrého Kameňa ujsť tajnými chodbami na neďaleký hrad Divín. Ten ale už za krátko tiež padol.

Turci ostali v Modrom kameni 20 rokov. Hrad prestavali a urobili z neho svoju pevnosť. Pre zaujimavosť v okolí chceli pestovať ryžu a vďaka ním sa do Modrého Kameňa dostali jedlé gaštany. Samozrejme že sem ale neprišli ako mierumilovní pestovatelia ryže a gaštanov. Hrad obsadili aby z neho mohli postupovať ďalej na sever.  Do snahy získať tieto hrady späť sa predovšetkým zapojili Balašovci, rodina, ktorej tieto hrady pred tým patrili. V roku 1593, keď bolo Turkom jasné že už hrad neudržia, vyhodili ho do vzduchu a odišli. Keď niekedy prídeš na toto úžasné miesto na juhu stredného Slovenska, ako prvé ti do očí udrie nádherný kaštieľ, ktorí tesne pod hradom Balašovci postavili po oslobodení.

Keď vojdeš na nádvorie uvidíš aj zvyšky pôvodného gotického hradu. Dnes tu môžeš navštíviť expozíciu Slovenskej národnej galérie. Okrem histórie obce tu spoznáš aj dejiny hračiek. Áno hračiek. Je tu totiž Múzeum bábkarských kultúr a hračiek (jedno z mála na celom svete a ty môžeš putovať nielen dejinami hračiek, ale aj úžasným svetom bábkového divadla.

Hrad Divín

...bol tiež pôvodne gotický hrad z prelomu 13. a 14. storočia. V roku 1575 aj tento hrad Turci obsadili a až v roku 1593 ho cisárske vojská s pomocou Bálinta Balašu získali späť. 

Samotný hrad mal ale kvôli jednému z Bálintových potomkov, Imricha Balašu smutný koniec. Imrich bol lúpežný rytier, ktorý prepadával okolité hrady a dediny. Cisár s ním napokon v roku 1679 urobil poriadky, no hrad sa rozhodli vyhodiť do vzduchu, aby sa nestal úkrytom ďalších lúpežníkov. 

Vďaka tomu ale dnes môžeš navštíviť Zicchiho kaštieť, ktorý vznikol v pokojnejších časoch pod hradným kopcom a v ňom veľmi zaujímavé múzeum.

Hrad Čabraď

Hrad pôvodne vznikol v 13.storočí, a prvý krát sa spomína už v roku 1276. Už za čias Veľkej Moravy tu ale bolo Slovanské hradisko. V časoch Turkov mol dôležitou pohraničnou pevnosťou.

Mnohokrát sa ho pokúsili získať no obrancovia hrad vždy uchránili. Osud hradu však skončil smutne. Keď poslední majitelia Koháriovci odišli do svojho nového sídla vo Svätom Antone. Keďže sa im nechcelo investovať do udržiavania tak obrovského hradu v roku 1812 ho dali podpáliť.  Dnes hrad rekonštruujú nadšenci a tak návštevníci môžu každým rokom vidieť viac z jeho zašlej slávy.

Hrad Fiľakovo

Archeológovia zistili, že hradný kopec bol osídlený už v Dobe bronzovej. Niekedy v 12. storočí (čiže za čias Arpádovcov) tu už stál kamenný hrad. Prvý krát sa spomína v kronikách v roku 1242, keď odolal mongolským nájazdom. František Bebek ho v roku 1551 dal prestavať podľa plánov talianskych staviteľov aby odolal tureckej hrozbe.

Už o tri roky neskôr však podľahol obliehateľom a na mnohé roky sa mesto stalo sídlom tureckého veľmoža Bega Hamza a po ňom Bega Šamana.

Odtiaľto vládli „Fiľakovskému sandžaku“ (vo svete Turkov to  bolo niečo ako dnes okres). V roku 1593 hrad získali naspäť cisárske vojská a v rokoch 1602-1604 ho celý prestavali. V nasledujúcich rokoch povstaní proti cisárovi bol hrad viackrát veľmi poničený.  V roku 1683 hrad znovu obliehali Turci a od tých čias ho návštevníci mesta poznajú už iba ako ruiny na hradnom brale.

Hrad Šomoška

Z kapitoly o sopkách na Slovensku už vieš, že bol postavený na mieste veľmi zvláštneho vyvretia sopečnej horniny. Tá po vychladnutí skryštalizovala do zaujimavých šesťuholníkových tvarov. Keď hrad v 14. storočí stavali, mali tak úúúžasný stavebný materiál. Tie šesťuholníky do seba zapadali ako pucle.

Čo je zaujimavé, hrad aj keď bol ďaleko menší než Fiľakovo, odolal prvým obliehaniam a v čase keď už vo Fiľakove vládli tureckí begovia, Šomoška, ktorá bola južnejšie bola stále v rukách uhorských obrancov. V roku 1573 ale nakoniec aj tak hrad obsadili Turci. V ich moci bol až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili na juh.  Hrad potom zažil veľké prestavby, no po mnohých povstaniach proti cisárovi bol napokon zbúraný cisárskymi vojskami v roku 1703. To je ale už iná kapitolka..

Samotný hrad je úžasné miesto a má veľmi zvláštne umiestnenie. Je totiž úplne na hranici dnešného Slovenska a Maďarska. Dostať sa k nemu môžeš buď zo slovenskej dedinky Šiatorská Bukovinka náučným chodníkom cez tajuplný prales, popri kamennom vodopáde a kamennom mori alebo sa rozbehneš trochu viac, fukneš to cez hranice do Maďarska a zaparkuješ priamo pod hradom v maďarskej dedinke Somoskő.

Protiturecká pevnosť v Komárne

V roku 1546, keď bolo jasné že horné Uhry potrebujú spoľahlivú obranu pred postupujúcimi Turkami, začali na sútoku Váhu a Dunaja stavať rozsiahlu pevnosť akú ešte neša krajina nevidela. Všetky naše hrady boli postavené na vysokých bralách odkiaľ sa vedeli ubrániť a zároveň do diaľky videli prichádzajúca nebezpečenstvo. V Komárne je ale najvyšším kopcom, keď príde tatrovka a vysype štrk. Tu ale museli ísť na to úplne inak. Pomohol im taliansky architekt Pietro Ferrabosco, ktorý ju navrhol ako rozsiahlu nízku pevnosť, schopnú odolať aj dlhodobému obliehaniu.

V roku 1594 dokázala aká je nedobytná, keď odolala mnohomesačnému útoku a obliehaniu STOTISÍCOVEJ armády Sinanského pašu. Aj neskôr mnohokrát dokázala ako geniálne ju Ferrabosco naprojektovál a viac krát bola dokonca rozšírená a ešte v 19. storočí plnila funkciu obrany krajiny. Mesto sa ale rozrastalo a v pokojnejších časoch stratila pevnosť význam. Mnohé jej časti postupne zanikli. Keďže sa mesto rozprestiera na oboch brehoch Dunaja a tým pádom na Slovensku aj v Maďarsku, aj pevnosť mala viac častí. Na slovenskej strane nájdeš v jednej z bášt Rímske lapidárium –úžasnú expozíciu o dávnych časoch Ríma ktorý tu kedysi bol.

Na maďarskej strane môžeš navštíviť MONOŠTORSKÚ PEVNOSŤ. Je to expozícia venovaná predovšetkým obdobiu prvej svetovej vojny a je to mimochodom tak obrovský priestor, s toľkými chodbami a odbočkami že je čo robiť aby to človek prešiel za jeden deň a čo je ešte napínavejšie. Je to také bludisko podzemných priestorov, miestností, dverí, chodieb a schodov, že sa tu dá úplne bez námahy úúúplne stratiť.

Kláštor v Bzovíku

Bol tiež miestom, ktoré poznačili boje s Turkami. Pôvodný kláštor v tých zlých časoch Turkov opevnili a slúžil ako pevnosť. Bolo to ale iné ako v Štiavnici. Kým tam celý kostol prestavali na pevnosť, tu ostal kláštor a kostol v podstate bez zmien, akurát získal neprekonateľné hradby.

Turecká pevnosť v Sobôtke

Tak toto je náš svetový unikát a pri tom o ňom takmer nik nevie. Aj Turci samozrejme stavali hrady a pevnosti. Pri Rimavskej Sobote postavili svoj najsevernejší hrad v Európe.  Vroku 1460 (čiže sto rokov pred Turkami) tu Matej Korvín dobil a dal zbúrať husitskú pevnosť. O takmer sto rokov neskôr, v roku 1555 fiľakovský beg Mehmet rozhodol že tu postaví Turecký hrad.

Bol to vodný hrad, čiže hrad, ktorý nechránila výška skál ale vodná priekopa. Po tom ako boli Turci z nášho územia natrvalo vyhnaní pevnosť stratila význam a postupne začala chátrať. Dnes ju nájdeš, len ak ju naozaj hľadáš. Zachovalo sa len veľmi málo múrov, no aj tie vedia napovedať o výnimočnosti tohto miesta. 

Hrad Levice

... už z nášho rozprávania poznáš.  Je tu výnimočná expozícia venovaná dejinám ľudí, ktorí tu žili od pradávneho praveku až po 20. storočie. Aj tu ale nájdeš v expozícii časť venovanú Turkom. Prvý krát sa hrad pokúsili dobyť v roku 1544. O sto rokov neskôr, v roku 1663 sa im to aj podarilo.

Pritiahli s tak veľkou armádou akú tu možno aj stáročia nikto nevidel. Hrad ale udržali len rok a napokon museli ustúpiť cisárskym vojskám.

Po veľkom požiari v roku 1696 sa stavitelia rozhodli že hrad rozoberú. Dnes je samotný hrad z ďaleka viditeľnou zrúcaninou, no pod ním je rozsiahly kaštieľ a bašta, ktoré v roku 1710 predsalen opravili.

Eger

Na záver kapitolky na chvíľu škrtneme do Maďarska na jedno úžasné miesto plné príbehov. Eger (Jáger) bol od praveku veľmi dôležitým miestom. V časoch ranného stredoveku tu striedavo vládli Germáni, Avari a Slovania. Za vlády Štefana I. v roku 1009 tu bolo založené biskupstvo a postavená jedna z prvých katedrál v novovzniknutom Uhorsku. Okolo katedrály postupne vzniklo dnešné mesto a hrad.  V roku 1552 mesto obľahla obrovská 80tisícová armáda Turkov.

Hrdinskí obrancovia pod vedením kapitána Štefana Dobó mesto a hrad napriek obrovským stratám ubránili. Po druhom obliehaní v roku 1596 ale mesto padlo a na 80 rokov sa stalo tureckým.  Počas tejto doby Turci opravili hrad, kostoly prestavali na mešity a v meste postavili MINARET.

To je mimochodom ďalší svetový unikát. Minaret je modlitebná veža, z ktorej prednášajúci spieval modlitby. No hej... po svete ich je na tisíce. Tento v Egeri je ale najsevernejším zachovalým minaretom z Osmanskej ríše a dodnes je pre turistov veľkým lákadlom. Aj samotný hrad spolu s pamiatkami a expozíciami od najstarších čias Uhorska je pre turistov a milovníkov histórie vzácnym miestom.

Turkom v Egeri odzvonilo, keď sa ich kolegovia pokúsili dobyť Viedeň. Toto dobrodružstvo pre nich skončilo malérom.

Bitku katastrofálne prehrali a od vtedy postupne strácali svoje dŕžavy v Uhorsku. Najprv cisárske vojská v roku 1686 oslobodili Budín (Budapešť)  o rok neskôr aj Eger, a do pár ďalších rokov celú zvyšnú krajinu.

Svet sa po takmer dvesto rokoch začal vracať do starých koľají...