Koniec Rakúsko-Uhorska

Dvadsiate storočie sa v Európe nezačalo dvakrát šťastne. Po búrlivom devätnástom storočí plnom zmien, revolúcií a nepokojov ľudia vítali to prichádzajúce s veľkou nádejou. Všetci si boli istí, že to bude storočie šťastia a neskutočných vedeckých objavov technických vynálezov. Prišiel ale rok 1914 a v nenápadnom meste Sarajevo Gabrielo Princip spáchal atentát na Rakúsko-Uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este.

Následník trónu zomrel na následky zranení a vtedy ešte nik netušil že táto udalosť ovplyvní dianie v podstate na celom svete na celé dvadsiate storočie.  Tým dňom sa začala prvá svetová vojna. Prvý krát v dejinách sa stalo, že sa prakticky celý svet uvrhol do vojny. Samotná vojna trvala len štyri roky, no spôsobila najväčšie škody a stála najviac životov, od kedy chodí ľudstvo po zemi.  V roku 1916 zomiera cisár František Jozef a jeho následníkom sa stáva Karol IV. Habsburský.

Sám Karol sa viac krát pokúšal vojnu ukončiť, no v jeho okolí bolo primálo ľudí rozhodnutých pre mier. Koniec vojny znamenal zároveň aj koniec Rakúsko-Uhorskej monarchie a Karol sa tak po 400 rokoch stal posledným panovníkom z rodu Habsburgovcov. Tam kde pred tým bola obrovská mnohonárodná ríša v roku 1918 vznikli nástupnícke štáty národov. Nuž a Česi a Slováci sa rozhodli že to skúsia spolu. Vzniklo Československo.

Milan Rastislav Štefánik 1880-1919

...bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín tých čias. Bol politik, vedec, vojenský letec, fotograf, cestovateľ, ovládal množstvo svetových jazykov a predovšetkým to bol človek nesmierne milujúci svoje rodisko, Slovensko.  Vďaka svojim schopnostiam sa stal generálom francúzskej armády.

  Spolu s budúcim československým prezidentom Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom stál pri zrode Československej republiky.  Slobodné Slovensko však na vlastné oči už nestihol vidieť. Pri návrate domov z Talianska 4.mája 1919 jeho lietadlo CAPRONY 450 nešťastne havarovalo tesne pred pristaním v Ivanke pri Dunaji. Ak zatúžiš vidieť presnú kópiu tohto lietadla vyber sa na letisko M.R.Štefánika v Bratislave.

Vo vstupnej hale uvidíš nad svojou hlavou visieť drevenú vec, o ktorej ti asi v prvom rade napadne „Ako to mohlo doletieť až z Talianska“. Boli to veľmi jednoduché, no zároveň na počudovanie spoľahlivé stroje a dodnes sa historici a technici nevedia zhodnúť na tom, prečo sa to stalo.

Už pri správe o smrti svojho dlhoročného priateľa významný slovenský architekt Dušan Jurkovič prišiel s nápadom postaviť velikánovi slovenského národa veľkolepý pomník. V roku 1928, pri príležitosti vzniku Československa bola slávnostne odhalená Mohyla na Bradle. Spolu s Milanom Rastislavom  Štefánikom sú tu pochovaní aj členovia jeho leteckej posádky.

Bradlo si Jurkovič vybral predovšetkým preto, že sa týči nad Štefánikovou rodnou dedinou Košariská.  Štefánik pochádzal z rodiny Evanjelického farára a tak jeho múzeum nájdeš veľmi ľahko pri Košarišskom kostole v budove niekdajšej fary.

Predvečer ďalšej pohromy

Keď v roku 1918 skončila prvá svetová vojna, Európa úplne zmenila svoju tvár. Viaceré staré ríše zanikli, vznikli nové štáty a celý svet si bol istý že už nikdy ľudstvo nepripustí takú nezmyselnú šialenosť, ako svetová vojna. Postupne sa krajiny spamätávali z veľkých škôd, a mnohé európske mestá zažili svoj zlatý vek staviteľstva. Nemecko ale malo v mnohom oproti iným krajinám ťažšiu štartovaciu čiaru. Okrem toho, že potrebovali dať svoju krajinu po vojne do poriadku, museli okolitým krajinám platiť aj vojnové reparácie (splácanie škôd spôsobených na cudzom území). Do toho 24.októbra vypukla veľká hospodárska kríza, ktorá trvala ešte ďalších  pár rokov.

V podstate sa stalo to, že kvôli špekulantom s akciami na NewYourskej burze stratili peniaze na celom svete hodnotu.  Jednoducho povedane, večer máš pod paplónom 5000 mariek a môžeš si za to kúpiť menší dom, a keď sa ráno zobudíš, za tie peniaze si môžeš kúpiť topánky. V Maďarsku napríklad v tom čase vydávali bankovky zo sumou až  100milionov pengo.

U nás na Slovensku v tom čase napríklad koloval vtip, že si človiečik v Maďarsku išiel kúpiť topánky, no keďže mal vrece plné malých bankoviek, nechal si ho na chvíľu pred obchodom. Kým si vybral topánky a vyšiel s predavačom po vrece, niekto vysypal peniaze a vrece ukradol.

V Nemecku bola v tom čase podobná situácia. Pre porovnanie, aj u nás v Československu bola v tom čase veľká bieda a predovšetkým obyčajní ľudia pracujúci vo fabrikách prežívali túto zložitú  dobu veľmi ťažko, no naša krajina patrila medzi najvyspelejšie krajiny v Európe.

Keď je zložitá doba, a ľuďom plným hnevu a sklamania sa žije ťažko, veľmi ľahko sa k moci môže dostať človek, ktorý im sľúbi že sa to zmení a priviesť nakoniec krajinu do ešte väčšej skazy.

Takto sa v Nemecku v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia dostal k moci Adolf Hitler.  Najprv ho mnohí ľudia vo svete obdivovali, no ako išiel čas celý svet pochopil že Nemecko pod jeho vládou je hrozbou pre celý svet. V roku 1938 anektoval Rakúsko a obsadil celé pohraničie medzi Československom a Nemeckou ríšou (Sudety).

V nasledujúcom roku napadol Československo, Čechy a Moravu pripojil k svojej ríši, a po dohode s predstaviteľmi Slovenska vznikla Slovenská republika. Napadnutím Poľska 1.septembra začala Druhá svetová vojna.

Druhá svetová vojna na Slovensku

Slovensko bolo prvý krát vo svojej histórii samostatné. Zaplatilo ale vysokú daň. Stali sme sa vazalským štátom Nemeckej ríše, po jeho boku sme sa zase raz stali súčasťou nezmyselnej vojny a celý juh krajiny pripadol Maďarsku, ktoré bolo tiež vo vojne na strane Nemecka.

Mnohé slovenské mestečká a dediny na juhu tak boli odrezané od zvyšku Slovenska, pretože cesty a vlaková doprava viedli práve cez územie, ktoré zabralo Maďarsko. Ako si iste pamätáš z kapitolky o moriach na Slovensku, začala sa tak budovať náhradná trať s množstvom tunelov, ktorú dnes poznáme pod názvom „Gemerské spojky“.

Trať sa nikdy nedokončila, no dnes je zvlášť Slavošovský tunel nesmiernym lákadlom pre turistov a nadšencov technických pamiatok.

Samotného Slovenska sa do roku 1944 priebeh vojny veľmi nedotkol, no režim ovládaný z Nemecka spôsobil utrpenie mnohých ľudí, či už to boli Židia, Rómovia alebo tí, ktorí mali iný názor, než vládcovia krajiny.

29.augusta 1944 sa ale všetko zmenilo. Vypuklo Slovenské národné povstanie (SNP). Ľudia sa postavili proti nemeckej armáde a zároveň proti vláde krajiny.  Centrom povstania sa stala Banská Bystrica.

28.októbra 1944 bolo povstanie potlačené, no mnohí naďalej ostali v horách a ako partizáni bojovali proti okupantom až do oslobodenia v máji 1945. Spojenecké sily západných krajín a Sovietskeho zväzu (Ruska) Nemecko, a Taliansko porazili a 8.mája 1945 Druhá svetová vojna v Európe skončila.

Keďže sa Slovenskom najprv prehnala vlna bojov povstalcov proti nemeckým okupantom a potom neskôr v roku 1945 na mnohých miestach prebehli ťažké boje ustupujúcich Nemcov a osloboditeľskej armády tiahnucej zo Sovietskeho zväzu, Slovensko je doslova posiate pamätníkmi pripomínajúcimi tieto dôležité dni našej novodobej histórie. Desaťtisíce ľudí obetovali svoje životy, aby bolo zlo porazené a Európa mohla znovu žiť v mieri. Ak by sme to vzali od východu, tak určite veľmi dôležitým pamätným miestom je Dukla.

Dukliansky priesmyk bolo miesto, kde prebehli asi najzdĺhavejšie boje a v podstate sa tým víťazstvom začalo oslobodzovanie Československa. Dnes tu môžeš navštíviť samotný pamätník, výhliadkovú vežu. Na bronzových tabuliach cestou k pamätníku nájdeš 1256 mien padlých vojakov z 1.československého armádneho zboru, ktorí spolu s armádou Sovietskeho zväzu vytlačili Nemcov z nášho územia.  Neďaleko od Dukly, vo Svidníku prezmenu nájdeš pamätník venovaný sovietskym vojakom, ktorí padli v tých bojoch.

Okrem toho tu vo Vojenskom múzeu nadšenci histórie môžu vidieť množstvo techniky, ktorá na oboch bojujúcich stranách zohrala veľmi dôležitú úlohu.

V Banskej Bystrici v samom centre mesta je múzeum venované Slovenskému národnému povstaniu. Vo vnútri ohromnej stavby v tvare rozkrojeného bochníka chleba nájdeš expozíciu venovanú vojnovým rokom 1939-1945, no predovšetkým priebehu SNP. V okolí je technický park, v ktorom sa môžeš prejsť pomedzi vojenskú techniku tých čias.

Veľmi dôležitú úlohu v SNP zohrali aj vlaky. V blízkom Zvolene, neďaleko železničnej stanice môžeš vidieť aj takýto unikát.

Nuž a samozrejme ak by sme pokračovali ďalej na západ, tak na kopci nad Bratislavou môžeš už z diaľky vidieť Pamätník na Slavíne. Venovaný je Sovietskym vojakom, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Bratislavy.  

Mohlo by sa zdať, že podobné pamätníky po celom Slovensku sú pamätníkmi víťazstva ako slávny Napoleonov víťazný oblúk v Paríži. V skutočnosti nie sú oslavou víťazov, ale vďakou tým ľuďom, ktorí zahynuli aby sme my, generácie po nich mohli žiť. Nuž a samozrejme sú výkričníkom, aby sa už nikdy nič podobné, nezmyselné a šialené nikdy nestalo.

Obdobie Komunizmu

Po Druhej svetovej vojne sa zmenil celý svet. Žiaľ... nedá sa úplne povedať, že k lepšiemu. Víťazi, ktorí spoločne porazili Nacistov v Európe sa postupne stali nepriateľmi. Sovietsky zväz si v podstate privlastnil tie krajiny, ktoré oslobodil a Európa sa na 40 rokov stala Európou dvoch znepriatelených svetov (západný –Kapitalistický, a východný Komunistický).

Pre Československo to začalo rokom 1948, kedy sa u nás k moci na 40 rokov dostali Komunisti.

Fu... najprv teda že čo to znamená.  Na konci 19.storočia prišlo niekoľko filozofov k myšlienke ideálneho sveta, spoločnosti, v ktorej nikto nie je chudobný, každý má prácu a všetko to čo potrebuje k životu a nikto nemá viac ako ostatní. Svet v ktorom všetko patrí všetkým, kde všetko je spoločné a všetci spoločne budujú lepšiu budúcnosť. Počas prvej svetovej vojny sa v Ruskom cárstve odohrala revolúcia, po ktorej sa práve Rusko (od vtedy Sovietsky zväz) stalo hlavným šíriteľom Komunizmu.

Celé sa to ale zvrhlo zo šírenia „ideálneho sveta“ na rozširovanie a presadzovanie moci Sovietskeho zväzu. V krajinách, ktoré ovládli bola len jedna politická strana (komunistická) a voľby boli skôr hrané než skutočné. Všetky komunistické strany v jednotlivých krajinách boli zároveň podriadené tej v Moskve. Okrem toho aj tá rovnosť ostala v zabudnutí. Naďalej boli takí, ktorí živorili a na druhej strane vyvolení, ktorí mali úplne všetko.

Pre Slovensko to znamenalo prevrátenie úplne všetkého. Všetky súkromné firmy, od veľkých fabrík až po malé obchodíky s topánkami boli znárodnené (štát ich majiteľom zobral). Ľudia, ktorí mali polia, alebo hospodárske zvieratá boli nútení vzdať sa ich a vstúpiť do „Jednotného roľníckeho družstva“ (JRD).

Tí, ktorí odmietli, mali neustále problémy, ich deti nemohli študovať na stredných a vysokých školách a museli odvádzať tak veľké dávky z úrody, že napokon sa aj tak mnohí všetkého vzdali. Ľudia ktorí mali iný názor, alebo s niečím nesúhlasili, končili vo väzení. Mnohí v tých zlých rokoch z Československa emigrovali, no mnohí pri pokuse o útek zahynuli.  Postupne sa ale mnohé začalo zlepšovať a v rokoch kedy bol Prvým tajomníkom strany (niečo ako dnes premiér) Alexander Dubček, Československo začalo byť naozaj miestom, kde sa dobre žije. To obdobie voláme „Pražská jar“.

21.augusta 1968 sa ale všetko znovu zmenilo. Sloboda, ktorá sa začala rodiť v Československu bola tŕňom v oku vládcom v Moskve a v ten deň celú našu krajinu obsadili vojská piatich okolitých komunistických štátov na čele so Sovietskym zväzom.

Keď sa všetko upokojilo život išiel ďalej. Zmeny, ktoré chcel Alexander Dubček sa ale úplne zastavili a znovu prišlo obdobie neslobody. Už to nebolo síce ako pred tým, no mnohí ktorí mohli, z krajiny odišli za slobodou a lepším životom na západ.

Stavitelia nového sveta

Tá doba samozrejme nebola len o neslobode. Celé Slovensko zažilo za 40 rokov obrovské zmeny. Stavali sa veľkolepé priehrady, nové fabriky, kde mali ľudia prácu, rástli veľké sídliská (najväčšie z nich v Petržalke) a netreba zabúdať ani na moderné nemocnice po celom Slovensku, kde prvý krát mal prístup k zdravotnej starostlivosti úplne každý. Jednu z najväčších takýchto nemocníc môžeš nájsť na strednom Slovensku. Je to Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici.

Z tých čias veľkého staviteľstva určite treba spomenúť aj bratislavský most SNP. Pre mnohých je dodnes veľkou hrdosťou, no pre mnohých naopak neprekonateľnou jazvou na tvári Bratislavy.

Navrhli ho ako geniálnu a nesmerne odvážnu stavbu budúcnosti, no pre jeho výstavbu zlikvidovali celé historické podhradie a tým vymazali tisícročnú históriu z povrchu zeme. Dnes by tie uličky a stredoveké domy boli porovnateľne vzácne ako Hradčany v Prahe, či uličky v Benátkach, no ostali po nich len čiernobiele fotografie.

Rok 1989

Nič netrvá večne a ani Komunizmus nedokázal odolávať modernej dobe. V roku 1988 sa v Bratislave uskutočnila „Sviečková demonštrácia“ za náboženskú slobodu. Československo totiž navonok ukazovalo, že u nás je, no v skutočnosti boli mnohí veriaci za svoje presvedčenie prenasledovaní. Demonštráciu rozohnali policajti, no v ľuďoch nespokojnosť naďalej rástla.

17.novembra 1989 sa udiala vec, ktorú dnes voláme „NEŽNÁ REVOLÚCIA“ alebo aj „ZAMATOVÁ REVOLÚCIA“ Ľudia v Československu a neskôr aj v okolitých krajinách sa postavili proti režimu a o pár mesiacov boli po 40 rokoch prvé naozajstné slobodné voľby. Komunizmus v Európe sa stal minulosťou.

Zanikla Československá socialistická republika a vznikla Česká a Slovenská federatívna republika.

Začali sme budovať svet, ktorý voláme DEMOKRACIA.

Slovensko budúcnosti

1.SEPTEMBRA 1992 podpísali naši predstavitelia Slovenskú ústavu a 1.1.1993 vznikli Slovenská republika a Česká republika. Celý svet vtedy s úžasom a otvorenými ústami sledoval ako sa dva národy môžu rozísť, a zároveň ostať bratmi a dobrými susedmi. V iných krajinách sa také niečo udialo vždy s veľkým hnevom, nenávisťou a veľmi často dokonca s vojnami.  Myslím že sme vtedy v tomto ukázali celému svetu že sme národy s dobrým srdcom.

Tie roky ale neboli iba o delení.  V referende 16. a 17.mája 2003 sa obyvatelia Slovenska rozhodli že chceme byť súčasťou modernej Európy.

92 % hlasujúcich vtedy hlasovalo za vstup Slovenska do Európskej únie a tak sme sa stali súčasťou nového sveta, v ktorom si krajiny navzájom pomáhajú a spoločne budujú lepší svet.  Či už obnovy škôl, stavanie nových ciest, rekonštrukcie pamiatok alebo pomoc pestovateľom, to všetko je častokrát práve vďaka spoločnej podpore ostatných krajín Európy. Príkladom môže byť zámok vo Vígľaši, ktorý tak doslova povstal z rujin. 

Samozrejme že to s tou demokraciou nie vždy vypáli správne. Občas sa stane že niekto urobí chybu, alebo to niekto pochopí ako príležitosť využiť moc a zbohatnúť. To už ale majú v rukách ľudia s otvorenými očami, ktorí sa nenechajú oklamať a zvolia si takých predstaviteľov krajín, ktorí to myslia úprimne a majú schopnosti viesť krajiny do dobrej budúcnosti.

Záver 01:  Ty

A čo môžeš urobiť ty, aby bol lepší svet? Nehľadaj to, čo ťa od ostatných oddeľuje, v čom máte iné názory, ale to čo vás ako priateľov spája. Nesnaž sa silou mocou presvedčiť ostatných že tvoj názor na niečo je ten jediný správny. Názorov môže byť mnoho a je veľmi nešťastné, keď sa dokonca priatelia dokážu rozhádať kvôli rozdielnym postojom na niečo vo svete alebo na Slovensku. Ak chceš mať priateľov, hľadaj čo máte spoločné. 

Ach... a je tu ešte jedna vec o tebe a budúcnosti. Samozrejme hľadaj takú cestu, na ktorej zažiješ spokojnosť a šťastie. Hľadaj svoje talenty a schopnosti, to čo ťa napĺňa a baví. Človek ktorý v dospelosti robí to, čo ho baví, bude určite šťastný a môže byť užitočný pre celé svoje okolie, možno aj pre celý svet.

Minulosťou Slovenska sú trilobity, amonity, belemnity, moria a sopky, mamuty, Kelti, Rimania, Slovania, Jagelovci s Habsburgovcami a Bernolákovci so Štúrovcami, BUDÚCNOSŤOU SLOVENSKA SI TY.

 Záver 02:  SLOVENSKOm

Takže fajront :)

Od septembra sme prešli nielen dejinami Slovenska ale spoločne sme spoznali mnohé úžasné miesta našej krajiny. Možno ti bude stačiť vedieť že tam niekde sú a možno zatúžiš vidieť ich aj naživo. Možno niekedy cestou autom alebo autobusom pôjdeš popri niektorom z nich a povieš si „jéj, toto poznám“.

Na konci tejto kapitolky si každopádne môžeš povedať „Poznám Slovensko“.