...na úvod

Už niekoľko rokov funguje projekt EXZU ako otvorená skupina absolventov, bývalých žiakov a priateľov Výtvarného odboru ZUŠ-Valaská. Od jesene 2017, kedy sme urobili prvú výstavu pod názvom „Krajina“ môžu vždy dva krát v roku návštevníci Domu kultúry vo Valaskej vidieť výber z tvorby výnimočných autorov. Sú to ľudia, ktorí kedysi boli súčasťou nášho výtvarníckeho sveta Zušky a aj po svojom odchode do blízkeho či vzdialeného sveta ostali srdcom tu vo Valaskej. Zároveň to boli vždy výstavy, kde sa k nám pridali svojim talentom aj naši priatelia z okolia a rovnako aj oni obohatili návštevníkov výstav hĺbkou svojej tvorby. Napriek zložitosti doby a veľkej neistote v organizovaní kultúry sme sa rozhodli že urobíme všetko preto aby aj tento rok bol v priestoroch Domu kultúry priestor pre ľudí hľadajúcich krásu...

Výstavu venujeme Valaskej

Hlavným cieľom bolo od začiatku roka dať čo najviac energie do toho, aby vrámci osláv 550.výročia obce bola v jesenných mesiacoch veľkolepá výstava venovaná obci a jej veľkému výročiu... spojiť sily aktuálnych žiakov výtvarného odboru a členov spoločenstva tak, aby dielo ktoré vznikne bolo vzácnou súčasťou osláv. Ako plynuli mesiace ponúkajúce skôr prekážky než možnosti, bolo jasné že nič nebude tak, ako sme si mysleli no o to viac sme videli zmysel v snahe pokračovať a dotiahnuť dielo do konca. Pôvodný zámer byť súčasťou veľkej jesennej mozaiky osláv obce sa postupne zmenil v snahu vytrvať vedomí si toho, že to čo vytvoríme bude jednou z mála na jeseň plánovaných vecí, ktoré navzdory súčasnej nepriazni vôbec budú. Predovšetkým letné mesiace sme tak strávili niekedy pred maliarskym plátnom v ateliéri, inokedy v teréne s paletou či fotoaparátom v ruke a každý tým čo mu je najbližšie sme prispeli k spoločnému dielu.

Ani naši súčasní žiaci neostali v tejto snahe bokom. Dva letné výlety na Lipovú kde sme strávili pekný čas maľovania v plenéri a rovnako tri workšopy zamerané na prácu s cínom v malej plastike boli veľmi príjemným časom, kde nám spoločne zároveň vzniklo mnohé pekné čo návštevník môže na aktuálnej výstave vidieť.

Predstavujeme vám Valaskú našimi očami (o premenách a hľadaní Genia loci)

Pod názvom „Genius loci“ sme pred dvoma rokmi uviedli našu prvú výstavu o Valaskej. Od toho názvu by som sa asi odrazil aj tento krát, pretože pre pochopenie našej cesty minulosťou a prítomnosťou Valaskej je kľúčový. V mytológii dávneho Ríma bol „Genius loci“ duchom miesta. Bol ochrancom pokoja domu, patrónom miesta a zárukou toho že tam ostane dobro a požehnanie.… je to duch miesta... dnes už síce nie mytologická bytosť zosobnená v podobe hada ale skôr pocit... zvláštna nevysvetliteľná emócia. Je to to zvláštne, neopísateľné a neuchopiteľné, čo z daného miesta robí priestor, kam sa túžime vrátiť. Je to dôvod, prečo sa niekde cítime nevysvetliteľne lepšie než inde. Niekedy je to tým, čo o danom mieste vieme z jeho dávnej minulosti, inokedy je to naša spomienka na vzácnych ľudí, s ktorými sme tam boli a po ktorých akoby ostal niekde v tráve, stromoch či v povetrí odtlačok ich duše. No stáva sa aj to, že ten pocit vzácnosti miesta vnímame niekde v hĺbke srdca a vieme že je to niečo výnimočné napriek tomu že o danom mieste nevieme takmer nič a ani nás k miestu neviaže žiadna osobná spomienka.

Prvá časť výstavy je o výtvarnom putovaní časom za miestami, ktoré už pred desiatkami rokov oslovili niekoho, kto prišiel s fotoaparátom veľkým ako svet, aby... možno sám pre seba, možno pre iných skúsil zaznamenať ...zachytiť Genia loci.

Na počiatku cesty boli fotografie obce Valaská a blízkeho okolia v časoch keď mnohé z toho čo dnes je, ešte nebolo, a mnohé čo dnes ostalo spomienkou vtedy ešte žilo svoj život.

Inými slovami... ten istý svet, no predsa úplne iný. Maľby v tejto časti sú štúdiou práve týchto záberov zo starých čias a každú maľbu doprevádza fotografia z dnešných dní. Návštevník výstavy tak môže doslova cestovať v čase a zároveň sa veľmi jednoducho zorientovať v ktorom priestore toho súčasného sveta sa práve nachádza. Ulice a lokality ktoré doteraz prehliadal ako rutinu vlastného života tak môže zrazu vnímať úplne ináč... ako žijúci priestor so vzácnymi spomienkami.

V druhej časti nájdete prezmenu naše súčasné hľadanie a zaznamenávanie onoho ducha miesta. Nájdete tu autorské pohľady tvorcov, ktorí nezávisle na sebe chodili krajinou a hľadali zaujimavé, no predovšetkým niečo hovoriace miesta. V maľbe sú to práce Dominiky Škorvánekovej a Rastislava Turňu a nájdete tu diela od realistickej štúdie konkrétnych miest so snahou zaznamenať skôr vonkajšiu krásu lokality až po experimentálne hľadanie formy ako zachytiť vnútornú atmosféru a impresiu daného momentu a priestoru. Veľmi dôležitou súčasťou výtvarnáho putovania Valaskou je na našej aktuálnej výstave fotografia. Tu sa svojimi prácami predstavili Tomáš Náther, Anna Viktória Hudecová a Karin Kupcová, tvorcovia s výnimočným vnímaním sveta ktorý ich obklopuje. Ich fotografie niesú len obyčajným záznamom niečoho povrchne pekného ale hlbokou štúdiou atmosféry miesta, za ktorou treba ísť často krát ďaleko a v pravý čas.

Súčasťou výstavy je zároveň prezentácia všetkých súťažných návrhov na revitalizáciu nášho námestia, čím sa aktuálna výstava od putovania minulosťou a prítomnosťou posúva aj do roviny pohľadu na budúcnosť.

Či už sú to plátna o premenách Valaskej alebo maľby a fotografie zachytávajúce tú dnešnú poetiku sveta ktorý nás obklopuje, výstava o minulosti, prítomnosti a budúcnosti našej obce môže osloviť každého, kto hľadá niečo viac. Pozývame vás teda na krátku prechádzku časom a krajinou. Mnohé z vystavených diel sú zároveň predajné a záujemcovia ich môžu nájsť v knižnici v našom katalógu spolu s knihou venovanou výročiu obce.

Artstretnutia 03

Na tohoročný marec bola pripravovaná aj rozsiahla výstava venovaná voľnej tvorbe našich autorov. Nepriaznivá doba nám ani v tomto nevzala motiváciu a rozhodli sme sa že výber z toho čo sme pripravili ponúkneme návštevníkom Domu kultúry v jesenných mesiacoch. Nájdete tu tvorbu Klaudii Stierankovej, Ľudmily Štulrajterovej, Miroslava Cibulu, ktorý vám predstaví svoje odevné projekty. Ďalej vás môžu zaujať fotografické práce Gitky Rothovej, Tomáša Havrilu a Kataríny Čellárovej, ktorá tu ponúka fotoreportáž z jarných zložitých mesiacov strávených na stáži na severe Talianska. Rovnako vám určite padnú do oka a možno aj do srdca tvorivé nápady našej skvelej valaštianskej keramikárky Evy Huňovej, ktorej tvorba už dávno presiahla hranice regiónu.

V tejto časti výstavy venovanej tvorbe našich bývalých žiakov a priateľov by som chcel predovšetkým vyzdvihnúť rozsiahly knižný projekt Andrei Faškovej ktorá tu predstavila sériu kresieb fantazijných bytostí. Kniha, ktorá je hlavným cieľom a výsledkom jej projektu je zbierkou vymaľovánok, venovanou nielen deťom ale všetkým ktorí radi tvoria a určite by nemala chýbať u nikoho, kto má rád farbyčky a možnosť tvoriť. Andrea Fašková je výnimočný kresliar a možno náhoda alebo niečo iné chcelo že práve teraz, keď vám predstavujeme jej veľký knižný debut je to presne desať rokov čo sa spolu so svojou sestrou Natáliou Faškovou prihlásili do našej Zušky a stali sa na šesť rokov doslova hlavou a strdcom mnohých veľkých a vzácnych vecí čo v ich svete Zušky vznikli. Spolu svojim veľkým talentom, neskutočnou túžbou tvoriť a ochotou obetovať všetok svoj čas spoločnému dielu ovplyvnili nielen to čo ste vy, návštevníci našich zuškárskych výstav mohli vidieť. Pre mnohých vtedajších žiakov sa stali vzorom a veľkou inšpiráciou na ich vlastných životných cestách. K jej knižnému projektu by som ešte určite spomenul že bude dôležitou súčasťou našej pripravovanej výstay v galérii na hrade Modrý Kameň kde o jej projekt prejavili veľký záujem, keďže je to múzeum venované predovšetkým svetu detí.

Na záver...

Verím že aj táto časť výstavy, venovaná voľnej tvorbe našich autorov vám bude obohatením a možno aj tak trochu odreagovaním a akýmsi priestorom na videnie sveta v dobrých farbách. Ňou sa v podstate uzatvára kruh našej výstavy o putovaní minulosťou a prítomnosťou našej obce pretože oni, tvorcovia ktorých tu dnes môžete vidieť sú súčasťou našej budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej o nich ešte určite budeme počuť a možno budeme aj tak trochu hrdí na to že sme ich poznali.

R.Turňa